Výzva slumov

Čítajúc štatistiky OSN, Slováci môžu byť hrdí, že aspoň v niečom nedržia krok so svetom. Na Slovensku chýbajú tzv. slumy - chudobné predmestské štvrte z narýchlo postavených prístreškov, kde sa s narastajúcim počtom ľudí koncentruje bieda, choroby a beznádej. Niežeby sme ľudí, ktorí v takýchto nehumánnych podmienkach žijú, nemali, ale, našťastie, tých niekoľko stovák našich bezdomovcov - a k tomu prirátajme aj zopár rómskych osád - len slabo ovplyvní celosvetové štatistiky o ľudskej biede. Štatistiky, ktoré ľudstvo stavajú do málo optimistického svetla. Až šestina populácie, takmer miliarda ľudí, dnes žije v ošarpaných obytných štvrtiach veľkomiest. V slumoch. Program OSN pre bývanie a ľudské sídla (UN-HABITAT) v správe nazvanej Výzva slumov, ktorú včera zverejnili v brazílskom Riu de Janeiro, táto „miliarda biedy“ bude v najbližších rokoch ďalej narastať a niekedy okolo roku 2030 budú v slumoch žiť dve miliardy ľudí. Do roku 2050 bude podľa OSN na svete žiť deväť miliárd ľudí, z toho šesť miliárd v mestách a 3,5 miliardy ľudí budú prežívať v zdravotne nevyhovujúcich kolóniách bez elektriny, vody a hygienických služieb. Pravdaže, ak nebudú prijaté radikálne opatrenia, pripomína správa OSN. Čo vyznieva dosť úsmevne, hoci trpko, lebo opatrenia oveľa urgentnejšieho rázu nie sú ani v prípade potierania aids či negramotnosti.

Na prvý pohľad sú tieto štatistiky pre Slovensko vzdialené, ako však pripomína uvedená správa, fenomén ľudí tvoriacich „spodinu spoločnosti“ sa nevyhýba ani rozvinutým štátom, ku ktorým sa chce SR čo najskôr zaradiť. Vo vyspelom svete sú slumy riešením pre 54 miliónov ľudí (6 % z celkového počtu). Rozpadávajúci sa model sociálneho štátu v Európe a čoraz menej sociálnych istôt v reformujúcich sa štátoch strednej a východnej Európy pomáhajú roztváraniu sa povestných nožníc medzi zmenšujúcou sa, ale čoraz bohatšou a sinejšou hornou triedou a zvyškom populácie. Slumy sa v budúcnosti pre mnohých môžu stať jediným riešením, ako prežívať v tieni veľkých miest sľubujúcich prácu a živobytie. A tie percentá môžu byť vyššie.

Dnes touto ilúziou veľkomesta žije „iba“ necelá miliarda ľudí. Najviac, 60 % v Ázii (550 miliónov ľudí), avšak najvyššia koncentrácia obyvateľov slumov je v afrických mestách. Až 179 miliónov Afričanov utekajúcich pred chudobou, vojnami, aids, etnickou a náboženskou neznášanlivosťou vymenilo svoje pôvodné vidiecke prostredie za mágiu „bohatých“ veľkomiest. V subsaharskej Afrike je podiel mestských obyvateľov prežívajúcich v slumoch vôbec najvyšší na svete - 71,9 %. V Latinskej Amerike v núdzových kolóniách žije 128 miliónov obyvateľov.

Smutné je, že počet ľudí, ktorí vo svete žijú v podmienkach brlohov, sa za posledných desať rokov zvýšil o 36 % a svetu sa nedarí napĺňať ciele o znižovaní chudoby. Podľa správy OSN ide o časovanú bombu. Slumy sa stali semenišťom kriminality a chorôb a sú bez dôraznejšej kontroly úradov. Svet chudoby vo svete, ktorý produkuje čoraz viac chudobných.

Iaromír Novák