MAFIA, TÁ SA DÁ POTLAČIŤ, ALE ČO S BIELOGOLIEROVOU?

Hodnotiace posudky Európskej únie znejú celkom sľubne, dobrý dojem však nezaplaší názor mnohých, že únia otvára svoje brány záplave korupcie a kšeftovania. Veľkú mieru korupcie nám vyčíta Európska komisia už niekoľko rokov. Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen nedávno znova osobitne upozornil aj Slovensko na potrebu boja proti korupcii, organizovanému zločinu či obchodovaniu s ľuďmi. Korupciu označil za rakovinu strednej Európy, ktorú treba zničiť. Šírka korupcie dusí ekonomiku, ale napriek snahám sa nedarí podstatne zmeniť jej rozsah. Niektoré domáce zdroje pripúšťajú, že doslova všetko je vraj u nás na predaj za príslušný úplatok. Korupcii sa nebránia predstavitelia výkonnej ani súdnej moci, zákonodarcovia a dokonca ani občania. Dnes je o jej všadeprítomnosti presvedčených až 89 percent obyvateľov. Dokonca pripúšťajú, že korupcia je všeobecným javom.

Dokonca i minister vnútra Vladimír Palko priznal, že najväčším problémom, ktorý pomáha slovenskému organizovanému zločinu prenikať aj do vysokých podnikateľských a politických kruhov, je korupcia. Polícia však s mafiou nedokáže účinne bojovať, pokiaľ tento boj nebude komplexný a na všetkých úrovniach. Zodpovednosť majú aj občania. Boj proti mafii totiž nikdy nesúvisí iba so stavom ministerstva vnútra, ale aj s celospoločenskou atmosférou. Podľa jedného prieskumu verejnej mienky občania vidia najväčšie zlo v mafiánoch s bielymi goliermi, ktorí nemusia a ani

nepoužívajú násilie,

používajú peniaze. Robia podvody v ekonomickej oblasti a korumpujú všetkých, ktorých treba korumpovať, aby sa im nič nestalo. Problém je, že nemusí ísť o ľahko viditeľnú korupciu. Vládny kabinet má vypracovaný program boja s korupciou. Novinkou v právnom prostredí bude zákon o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu o lobingu. Touto právnou úpravou sa chce dosiahnuť stav, aby mohla verejnosť a záujmové skupiny vstúpiť do legislatívneho procesu pri príprave nielen vládnych návrhov zákonov, ale aj právnych noriem pripravených poslancami. Obce a vyššie územné celky budú mať povinnosť zverejniť každý svoj návrh nariadení ešte predtým, ako o nich príslušný orgán bude rozhodovať. Tento princíp výrazne posilní právnu istotu občana a v neposlednom rade aj spoločenskú akceptáciu normy po jej schválení. Vládny kabinet si od takéhoto zákona sľubuje antikorupčný efekt pri tvorbe právnych noriem a transparentnosť od ich vzniku. Na svojom rokovaní ho chce prerokovať ešte v októbri. Vznikne tzv. register adresátov, zahŕňajúci zoznam všetkých subjektov prejavujúcich záujem získať informácie o legislatívnych aktivitách všetkých subjektov štátnej správy. Zákon by mal výhľadovo riešiť aj pracovné stretnutia a kontakty zamestnancov všetkých úradov

verejnej sféry

mimo oficiálnych protokolov. Doteraz majú takúto povinnosť iba štátni zamestnanci vo funkcii mimoriadnej významnosti. Sociológovia tvrdia, že úplatkárstvo je u nás ešte stále vnímané ako „prirodzené správanie“ v situácii, keď normálna cesta vybavovania záležitostí nevedie k úspechu, i ako známka rastúcej nedôvery bežnej spoločnosti voči inštitúciám, funkcii štátu a spochybneniu legitimity elít a sociálna nerovnosť. A hoci práve štát so svojimi výkonnými orgánmi by mal razantne zasiahnuť proti korupcii, súčasne je občanmi vnímaný ako zdroj beznádeje a miesto vzniku korupčných prejavov. Podľa štatistických odhadov vynaložia Slováci ročne na úplatky viac ako 2,6 miliardy korún. Analytici vravia, že je to podstatne viac. Jedinou cestou ako z bludného kruhu von, je znížiť toleranciu spoločnosti, narušiť pocit, že normálne je uplácať, napadnúť legitimitu skorumpovaných činiteľov.

Eleonóra Bujačková