Zdroj príležitostí

Asi nepotrebujeme odborníkov

Nedávnemu Svetovému dňu cestovného ruchu dala vyhlasujúca WTO (World Tourism Organization) rozmer sociálny, keď jednou z hlavných tém bol ponímaný cestovný ruch ako zdroj pracovných príležitostí. Nie inak to je aj v turistami najnavštevovanejšej oblasti Slovenska, v okrese Poprad. Nepochybne preto, že dominantnou lokalitou sú Vysoké Tatry, ale aj pre blízky prístup do Slovenského raja a Nízkych Tatier.

V okrese Poprad nezamestnanosť osciluje okolo 14,5 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 7500 nezamestnaných. Problémom je, že 52 % patrí do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Nahlásených voľných pracovných miest je 340. Zo všeobecných štatistík sa bližšie venujme cestovnému ruchu. V ňom z počtu nezamestnaných prejavilo záujem pracovať 534 ľudí, z toho je vyučených čosi menej ako polovica. Požiadavky sú pritom na vyučených či odborne vzdelaných a jazykovo zdatných pracovníkov. Takých pre cestovný ruch vo Vysokých Tatrách a pod nimi pripravujú dve špecializované stredné školy.

Hotelová akadémia v Kežmarku, veľmi dobre etablovaná v európskej sieti podobných škôl, prostredníctvom svojej riaditeľky Sylvie Holopovej vníma problém takto: „Naši absolventi nie sú tí, ktorí by plnili zoznamy úradov práce. Napokon 65 percent z nich pracuje v zahraničí, veľká väčšina študuje na vysokých školách. To, že až také percento žiakov je v zahraničí, môže byť dobrou vizitkou školy. Mňa to však mrzí, pretože je signálom, že čosi v našom cestovnom ruchu je nezdravé. Nepotrebujeme mladých a kvalitných odborníkov? Vieme ich náležite finančne stimulovať a ohodnotiť?“ Iste, po takomto vyjadrení môžu zaznieť rôzne echá z každodennej praxe, ale kvalitu absolventom Hotelovej akadémie z Kežmarku uprieť nemožno. Desať z tých, ktorí do zahraničia odišli, študuje na švajčiarskych vysokých školách, dvaja na nemeckých. Poslali ich tam, a náklady im hradia ich zahraniční zamestnávatelia. A to už nie je výzva, ale priam memento!

Stredné odborné učilište spoločného stravovania v Hornom Smokovci pripravuje odborníkov v profesiách kuchár a čašník. Riaditeľ SOU Peter Slančo problém nezamestnanosti absolventov vníma takto: „Sledujeme pracovné osudy našich absolventov a časť z nich sa ocitá v evidencii úradov práce z dôvodov trochu špekulatívnych, čakajú na základnú vojenskú službu, iní pracujú príležitostne či „načierno“, časť ich je v zahraničí. Ešte sme nemuseli na štúdium v našom SOU robiť nábor a žiakov si môžeme vyberať. Bol by taký záujem o školu, ktorá by produkovala nezamestnaných? Asi nie. Treba však skutočne dôkladnú analýzu toho, ako prijíma absolventov prax.“

Riaditeľka Okresného úradu práce v Poprade Ing. Anna Mikulovská napokon potvrdila: „Absolventi oboch spomenutých škôl skutočne nie sú problémom, v našich štatistikách nie sú dlho a obyčajne ide buď o už spomenuté dôvody, alebo je tu ešte jeden rýdzo ženský - materské povinnosti. Cestovný ruch môže byť skutočne zdrojom pracovných príležitostí, dokonca vo väčšej miere, ak by bol jeho rozvoj dynamickejší.“

Doplňme A. Mikulovskú o poznatok oboch riadiacich pracovníkov spomenutých škôl: ak by bol v zariadeniach cestovného ruchu skutočne záujem o kvalitu a jej ohodnotenie.

Mikuláš Argalács