Metódy hodné skôr buldozéra

Dzurindova vláda spochybňuje naše štruktúry prispôsobené Európskej únii

Zmeniť systém profesijných a odborných komôr na Slovensku a ponechať ich „mimo zákon“, aby prípadne existovali len ako občianske združenia, považujú predstavitelia podnikateľských samosprávnych organizácií vrátane Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) za oslabovanie domácich podnikateľských štruktúr, ktoré sú už kompatibilné s európskymi. Argumenty predstaviteľov rozhodujúcich slovenských firiem sú jednoznačné a pre vládu, ktorá rozhodla o zásadách ich zrušenia „zo zákona“, veru nie lichotivé. Tento nedávny verdikt kabinetu viacerí označujú za pokračovanie „buldozérových metód“, s ktorými by sa už malo na Slovensku prestať, lebo je potrebné skôr stavať ako ničiť to, čo funguje. Čo podnikateľov osobitne hnevá, je skutočnosť, že sa s nimi pri rozhodovaní o nich zo strany vlády takmer nekomunikuje. Veď sú to oni, ktorí napĺňajú štátny rozpočet a nie úradníci ministerstiev, a tak by mali mať väčší vplyv aj na tvorbu zákonov. O nich vraj rozhodujú často ľudia bez praxe, „rýchlovyučení“ politici, ktorí pred voľbami rozprávajú len to, čo im napíšu a keď to majú splniť v praxi, tak to nedokážu. Problematike, o ktorej sa pekne hovorí, na postoch, do ktorých boli nominovaní, nerozumejú. Ani v Legislatívnej rade vlády, ktorá kabinetu predkladá návrhy zákonov, nesedia zástupcovia z podnikateľskej praxe, takže chýba odborná oponentúra a zákony sa neraz minú predpokladaného účinku. To je podľa manažérov slovenských podnikov aj dôvod, prečo vláda prijala spomínané rozhodnutie o komorách, ktoré považujú za absolútne nekompetentné.

SOPK, ktorej sa rozhodnutie vlády vzhľadom na jej poslanie, dôveru a tradície azda najviac týka, je zo strany Medzinárodnej obchodnej komory, jej Svetovej komorovej federácie v Paríži a Európskeho združenia obchodných a priemyselných komôr Eurochambres, hodnotená ako vysokoštandardná štruktúra, rešpektovaná doma aj v zahraničí. SOPK, ktorej autorita i vážnosť by rozhodnutím vlády vážne utrpela, pôsobí ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá plní aj funkcie v oblasti medzinárodného obchodu. Ide o overovanie pôvodu tovaru a skutočností dôležitých v medzinárodnom obchode, vydávanie ATA karnetov, overovanie konzulárnych faktúr, podieľa sa na tvorbe a aplikácii medzinárodných zvyklostí atď. Významnou súčasťou SOPK je aj činnosť Rozhodcovského súdu, ktorý rieši spory vznikajúce v hospodárskom a obchodnom styku. Veľká časť týchto prípadov sú hlavne spory s medzinárodným prvkom na základe rozhodcovských doložiek našich a zahraničných firiem. Spochybnenie doteraz podpísaných takýchto doložiek, k čomu by zmena vo fungovaní komôr nepochybne viedla, môže spôsobiť právnu neistotu investorov a poškodiť aj kredit Slovenska ako legislatívne relatívne stabilnej krajiny. Vo svojej 150-ročnej histórii bola táto komora napadnutá doteraz len jedenkrát. Pokus o likvidáciu obchodných a priemyselných komôr na Slovensku sa uskutočnil v roku 1949 v rámci znárodňovacieho procesu, keď komory boli považované za inštitúcie kapitalistického charakteru. Vzhľadom na negatívne medzinárodné dôsledky, najmä v oblasti zahraničného obchodu a verejnoprávnej pozície vo vydávaní medzinárodných dokumentov, bola však jej činnosť po niekoľkých mesiacoch obnovená.

Vladimír Turanský