V réžii galského kohúta

Včera sa v Luxemburgu uskutočnilo zasadnutie Rady ministrov financií členských štátov EÚ (ECOFIN). Jednou z hlavných otázok bol postoj, ktorý Európska únia zaujme k francúzskemu opakovanému nerešpektovaniu Paktu stability a rastu. Ten členským krajinám EÚ nepovoľuje vyšší ako 3-percentný deficit štátneho rozpočtu, čo však Paríž porušil už dvakrát za sebou a podľa vyjadrení francúzskeho ministra financií Francisa Mera to nebude inak ani v roku 2004, keď by mal schodok dosiahnuť 3,6 %. Francúzsko sa bráni argumentom, že prísne limity bránia hospodárskemu oživeniu. Podľa pravidiel EÚ hrozí Francúzsku za nedodržiavanie paktu pokuta, ktorá by mohla dosiahnuť až 3 mld. eur. Napriek tomu to však zatiaľ vyzerá, že k nej EÚ nepristúpi.

Na strane Francúzska stojí Nemecko, čo nie je nič prekvapujúce vo svetle faktu, že Berlín v posledných dvoch rokoch 3-percentný deficit prekročil, a to aj napriek tomu, že práve Nemecko sa výraznou mierou podieľalo na formovaní paktu. Podpornú ruku podáva Parížu dlhodobo Rím, ktorý už niekoľkokrát vyzval na flexibilnejšiu interpretáciu pravidiel.

Pochybnosti o ochote

Medzi krajiny, ktoré najviac volajú po potrestaní krajiny galského kohúta, sa radí Rakúsko, Fínsko, ale predovšetkým Holandsko. „Je veľmi, veľmi jasné, že sme teraz v kritickej fáze procesu nadmerného deficitu,“ uviedol podľa agentúry REUTERS rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser, „ (a sú tu) masívne pochybnosti o (francúzskej) politickej ochote dostať sa pod 3 %.“ Holandsko dokonca hovorí o tom, že by mohlo Európsku komisiu dohnať až pred Európsky súdny dvor, ak sa postaví k francúzskemu schodku benevolentne. Práve Európska komisia má dozerať na dodržiavanie Paktu stability a rastu.

Francúzska ignorácia paktu sa veľmi nepozdáva ani niektorým menším krajinám, ktoré tiež mali problémy s dodržaním trojpercentného schodku, avšak na rozdiel od Paríža vykonali potrebné reformy, aby deficit znížili. Týka sa to napríklad Belgicka a Luxemburska. Ich postoj je však oveľa miernejší ako v prípade Holandska. „To, čo bolo zaujímavé a presvedčivé, bol záväzok nielen priviesť deficit pod 3 %, ale aj Merova ochota vykonať štrukturálne reformy,“ podporil Francúzov belgický minister Didier Reynders vo vyjadrení pre REUTERS. Konečné rozhodnutie by mala stanoviť Európska komisia začiatkom novembra.

Monopol búrz sa končí

Ministri financií sa okrem francúzskeho deficitu zaoberali aj niekoľkými ďalšími otázkami. Krajiny sa dohodli na tom, že v budúcnosti už bude v Európskej únii možné vykonávať obchodovanie s akciami aj mimo burzy. To umožní výraznejšie zapojenie bánk do tohto procesu. Dosiaľ si jednotlivé štáty v tomto smere mohli stanovovať vlastné pravidlá, pričom napríklad vo Francúzsku, v Taliansku a Belgicku mali burzy na obchodovanie s akciami výhradné právo. Banky budú musieť na oplátku zverejňovať cenu, za ktorú sú ochotní nakupovať a predávať ešte pred samotným uskutočnením transakcie.

Pripravované zmeny sa chystajú aj v prípade dane z pridanej hodnoty na elektrinu a plyn. Tá sa bude v budúcnosti platiť štátu, z ktorého pochádza spotrebiteľ a nie dodávateľ, ako to bolo doteraz. Do programu sa dostala aj iniciatíva Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, zamierená na dosiahnutie vyššieho ekonomického rastu. „Je potrebné konať, aby sme podporili dlhodobý rastový potenciál oživením investícií v kľúčových oblastiach, predovšetkým pomocou celoeurópskych projektov, inovácií a výskumu a vývoja,“ uvádza sa v ich spoločnom vyhlásení.

Michal Mušák