ŽIVOT NA ÚVER JE AKÚTNE NEBEZPEČENSTVO

Život na dlh nie je len výsadou spotrebiteľov Spojených štátov či západnej Európy. Pomaly sa aj občania stredoeurópskeho regiónu učia západným manierom. Výrazným predpokladom na zvýšenie zadlženosti je znižovanie základných úrokových sadzieb. Najväčšie skúsenosti s tým majú v susednej Českej republike. Ich úrokové sadzby (2 %) sú rovnaké ako v západnej Európe a o málo vyššie ako v USA (1 %). Českí občania si tak po prvý raz skúšajú „bezstarostný“ západný život, keď míňajú dnes, no platiť budú zajtra. Centrálna banka (ČNB) a rovnako aj Medzinárodný menový fond však varovne zdvíhajú prst a upozorňujú občanov, aby pribrzdili vo svojej snahe sa zadlžovať. Dlh českých rodín rastie nepretržite už takmer dva roky. Na konci septembra 2001 sa dlhy domácností v ČR pohybovali na úrovni 122 mld. CZK. O dva roky neskôr sa ich zadlženosť zvýšila na 209,6 mld. CZK. Analytici upozorňujú, že tento stav môže pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch. Rast zadlženosti domácností je podľa nich jedným z hlavných dôvodov, prečo centrálna banka neznižuje úrokové sadzby. ČNB však v posledných dňoch svoje obavy zmiernila, keď sa presvedčila, že komerčné banky dostatočne preverujú bonitu svojich klientov. Zároveň však poznamenala, že rozhodujúce bude správanie spotrebiteľov v predvianočnom zhone.

Zadlžovanie domácností do nášho regiónu preniklo od západu. Západná Európa, no najmä Spojené štáty, sú životom na dlh povestné. Ich ekonomika je bytostne postavená na takomto spôsobe žitia. Takmer 70 % hrubého domáceho produktu USA tvorí spotreba obyvateľstva a teda ich výdavky sú rozhodujúce pre smerovanie najväčšieho hospodárstva sveta, ktoré už nejaký ten rok „pláva“ po dne. Na povzbudenie spotrebiteľských chúťok americká centrálna banka (FED) v priebehu troch rokov prudko znížila základné úrokové sadzby. Lacné úvery boli dostupné prakticky každému Američanovi. Na nebezpečenstvo nesplatenia týchto pôžičiek sa takmer vôbec nehľadelo. Dôležité bolo, že ekonomika rastie. Dnes však už niektorí ekonómi varujú, že negatívny dosah prudkého vzostupu zadlženosti amerických domácností môže mať na ekonomiku horší dosah ako povestné spľasnutie akciovej bubliny na konci 90. rokoch minulého storočia. Podľa posledných údajov je ukazovateľ zadlženosti domácností v pomere k ich príjmom najvyšší, odkedy sa tento údaj sleduje.

Problém zadlženosti amerických občanov má aj skutočné dosahy. Pomerne veľkú mediálnu pozornosť si svojho času zaslúžila Karyn Bosnaková, ktorá zažila na vlastnej koži dôsledky neúmerného zadlženia. Veľmi rýchlo si osvojila pravidlá konzumného života a všetku svoju energiu vrhla do nákupov, ktorými pomáhala vzchopiť sa americkej ekonomike. V tomto rozhodnutí jej výraznou mierou pomáhali kreditné karty a spotrebné úvery. Karyn si tak ako tisíce ostatných Američanov jednoducho zvykla žiť na dlh. Bod zlomu nastal, keď v dôsledku hospodárskej recesie v USA stratila zamestnanie a jej okamžite splatné dlhy narástli do astronomických výšok 20 000 USD. Vo svojich existenčných problémoch našla spásonosné riešenie, samozrejme, aplikovateľné len v krajine obrovských možností. Ako nezamestnaná vytvorila internetovú stránku savekaryn.com (zachráňte Karyn), kde návštevníkom priblížila svoj príbeh a požiadala ich o malú finančnú pomoc. Za pár mesiacov mala Karyn na konte viac ako 12 000 dolárov a spolu výnosom z predaja nedávno nakúpených a zväčša nepotrebných vecí zaplatila svoje dlhy. Samozrejme, tradičnou bodkou za americkým happyendom bolo vydanie knihy o jej životnom príbehu. Karyn dnes tvrdí, že žiť na dlh je nebezpečné.

Slováci nemajú také dobré podmienky žiť na dlh, ako je to v západnej Európe či v ČR. Naše základné úrokové sadzby (6,25 %) sú oveľa vyššie ako v Česku. Aj napriek tomu zadlžovanie domácností je pomerne rozšírené. Široká je i ponuka úverov a banky ich vnucujú každému solventnejšiemu klientovi. Aj napriek „vhodnému času na úvery“ je dobré sa držať v rozumných medziach.

Marcel Laznia