Dobré projekty - dobré šance

Pohľad očami praxe na význam existencie Recyklačného fondu

„Spoločnosť .A.S.A. už pred dvoma rokmi otvorila v Žiline prvú výkupňu plastových fliaš na Slovensku, ktoré spracúva na druhotné suroviny a exportuje, predovšetkým do Číny. V prvom polroku „vyzbierala na Slovensku 150 ton PET fliaš“, povedal nám Dušan Andelek, obchodný riaditeľ spoločnosti .A.S.A. na Slovensku. Uvedený objem .A.S.A. získala zo separovaného zberu z obcí, ale tiež zo separovaného zberu od jej zákazníkov v oblasti priemyslu. „Medzi našich klientov v komunálnej oblasti patria obce a mestá, ktorým ponúkame vytvorenie spoločných podnikov s mestom, prípadne s mestskými technickými službami. Komunálne služby poskytujeme v Trnave a v okolitých obciach, v Košiciach a okolí, Moldave nad Bodvou, v obciach na Záhorí, spolu pre 350-tisíc obyvateľov Slovenska,“ dodáva D. Andelek. Spoločnosť .A.S.A. ako jedna z prvých firiem v SR začala tiež v rámci komplexných služieb v odpadovom hospodárstve, ktoré ponúka obciam, mestám či podnikom, spolupracovať aj so supermarketmi a s hypermarketmi. Obchodným reťazcom v rámci toho zabezpečuje zber, zhromažďovanie a manipuláciu s odpadmi prostredníctvom vlastných vyškolených pracovníkov, prípadne prostredníctvom vlastných zamestnancov obchodných sietí. Komplexnosťou systému sa rozumie najmä zneškodnenie všetkých produkovaných odpadov na vlastných či zmluvných zariadeniach a zhodnotenie využiteľných druhotných surovín. Na Slovensku má .A.S.A. tri skládky. Z nich jednu vlastní, dve prevádzkuje. Napriek tomu odpady, ktoré je

možné zhodnotiť,

po dotriedení a zlisovaní dodáva na recykláciu. Keďže .A.S.A. pôsobí aj v Česku, kde sú odlišné pravidlá hry a mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť využitie odpadov ako druhotnej suroviny a podporiť separáciu, zaujímalo nás, ktorý systém považuje D. Andelek za výhodnejší? „Pokiaľ hovoríme o systéme spätného odberu odpadov z obalov, tak v Česku je zo zákona oprávnenou organizáciou EKO-KOM. Združuje povinné osoby, vyberá od nich poplatky za obaly uvedené do obehu a zároveň zabezpečuje vyplácanie príspevku obciam za vyzbierané druhotné suroviny. Na Slovensku podobnú úlohu plní Recyklačný fond. Ten je okrem podpory uvedených činností aj finančne schopný podporiť projekty zabezpečujúce zber, zvoz a zhodnotenie odpadov. Ktorý z uvedených systémov je lepší, čiže v ktorej krajine budú rýchlejšie narastať množstvá vyseparovaných odpadov, ukáže vývoj. To je, myslím si, najlepšie kritérium pre hodnotenie efektívnosti podpory zhodnocovania,“ vysvetlil D. Andelek. Dlhoročné skúsenosti v oblasti separovaného zberu chce .A.S.A. využiť v oblasti či už separovaného alebo zálohového

systému zberu

PET fliaš. Preto sa zúčastnila aj na výberovom konaní, ktoré ešte koncom roku 2002 vyhlásil Recyklačný fond. Jeho cieľom bolo pomôcť rozbehnúť zálohový systém PET fliaš. No vzhľadom na skutočnosť, že ešte stále nepadol definitívny verdikt či a kedy sa zálohovanie rozbehne, víťaz alebo víťazi súťaže ešte neboli vybraní. Keďže práve boj dvoch názorových prúdov okolo zálohovania PET fliaš ohrozuje aj samotnú existenciu Recyklačného fondu, ktorý predovšetkým výrobcovia nápojov a obchodu považujú za nesystémový prvok, spýtali sme sa, či aj predstavitelia jednej z najväčších firiem v odpadovom hospodárstve SR majú totožný názor. D. Andelek odpovedal nasledujúco: „V čase, keď sa tvoril zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z., bolo potrebné rozhodnúť sa, akou cestou Slovensko ďalej pôjde, či bude vzorom český model alebo iný. Tvorcovia zákona sa rozhodli pre vlastný model. Hodnotiť v súčasnosti činnosť Recyklačného fondu, by bolo predčasné. Dôležité však je, že vytvára rovnocenné konkurenčné prostredie pre všetky subjekty tak, aby mali možnosť získať finančnú podporu z Recyklačného fondu spracovaním kvalitných projektov podporujúcich separovaný zber v obciach a mestách a následné zhodnocovanie odpadov. Najmä materiálové. Všetky

obce a mestá,

ktoré dnes realizujú separovaný zber a prispievajú k zhodnoteniu odpadov po predložení potrebných dokladov, majú tiež možnosť dostať finančný príspevok. Tým vzrastá ich motivácia a následne hlavne motivácia samotných občanov, bez ktorých by myšlienka separovania odpadov zostala len na papieri. Doteraz vyplatené príspevky hovoria o tom, že podporu môžu získať nielen veľké, ale aj malé firmy.“ Jedným z hlavných cieľov činnosti Recyklačného fondu je pomôcť rozvinúť domáci recyklačný priemysel. Prínosom už podporených projektov je napríklad vysoký nárast zberového papiera a jeho využitia, ale aj napríklad zavedenie liniek na recykláciu pneumatík či iných plastov. Keďže fond prejavil aj záujem a chce - ako sme už spomenuli - podporiť aj rozbeh zálohovania PET fliaš, zaujímalo nás, či v danej situácii sú firmy pôsobiace v odpadovom hospodárstve SR také silné, že by to zvládli aj bez pomoci Recyklačného fondu? „Na Slovenskom trhu v oblasti odpadového hospodárstva pôsobia v súčasnosti minimálne tri spoločnosti, ktoré svojimi skúsenosťami, technickým vybavením, odbornými skúsenosťami, ale aj potrebným finančným zázemím

sú schopné

sa spolupodieľať na zbere PET fliaš v rámci zavedeného systému separovaného zberu či pôsobiť v systéme zálohovania. Otázkou zostáva, či by bez potrebnej finančnej pomoci nárast zdrojov PET fliaš dosiahol predpísané limity. Finančná podpora Recyklačného fondu umožní, podľa mňa, rýchlejšie naplnenie týchto limitov. Podobne bol už napríklad podporený projekt samotnej technológie na recykláciu PET fliaš. Príspevok získala spoločnosť Sledge z Kolárova,“ dodal D. Andelek.

Zdena Rabayová

Graf:

Za 1. polrok 2003 .A.S.A. zabezpečila zhodnotenie nasledujúcich druhov (v tonách):

Zberový papier 4250

Sklo 700

Ostatné plasty 870

Kovový šrot 2400

PET fľaše 150

Zdroj: .A.S.A.

Graf: Hd