Ako uniesť bremeno dlhu?

Nové ekonomiky nedokážu odolať lákadlám požičiavania

Ekonómi Medzinárodného menového fondu prišli so zaujímavou myšlienkou pre vlády, ktoré sa rozhodnú zadlžiť. Odporúčajú im, aby vydali štátne dlhopisy, pri ktorých úrokové výnosy nadviažu na hospodársky rast. V čase rýchlejšej expanzie ekonomiky by úroky boli vyššie, počas stagnácie by klesali.

Odkiaľ sa vôbec objavili úvahy na túto tému? Najnovšia správa MMF hovorí, že v posledných rokoch dochádza k zvyšovaniu verejného dlhu v tzv. nových ekonomikách (emerging economies), ktorý v súčasnosti v priemere dosahuje znepokojujúcich 71 percent HDP. Na porovnanie, vo vyspelých krajinách je tento priemer asi 65 percent HDP. V zvyšovaní zadlženosti v posledných rokoch hrala prím Latinská Amerika. Pokiaľ ide o Afriku a región Blízkeho východu toto tempo bolo pomalšie, no aj napriek tomu priemerný verejný dlh je tu na úrovni 90 percent HDP. Pre nás v strednej a vo východnej Europe môže byť potešením, že sa vymykáme zo všeobecného trendu, a tento pomer medzi verejným dlhom a HDP v posledných rokoch zaznamenal pokles.

Aby situácia bola ešte zložitejšia, pre nové ekonomiky sú vysoké dlhy ešte nebezpečnejšie ako v prípade vyspelých krajín. Sčasti to vyplýva zo štruktúry rozpočtového financovania. Napríklad v nových ekonomikách vládne príjmy predstavujú v priemere len 27 percent HDP, zatiaľ vo vyspelých štátoch je to až 44 percent. Hlavnou príčinou je rozvetvenejšia čierna ekonomika a menej účinný daňový systém. V praxi to znamená, že pomer dlhu k daňovým príjmom je v nových ekonomikách omnoho zlovestnejší.

Nemalú úlohu zohráva aj dôvera investorov. Bohatým krajinám sa totiž nikdy nestalo, že neboli schopné splácať svoje záväzky, čo sa o zvyšku sveta nedá povedať. V skutočnosti takmer polovica z krajín, ktoré sa počas posledných tridsať rokov dostali do platobnej neschopnosti, mala dlh menší ako 60 percent HDP, teda splnili by toto maastrichtské kritérium na vstup do eurozóny. Investori preto omnoho citlivejšie vnímajú zadlžovanie sa nových ekonomík. V časoch recesie sa to môže prejaviť vo zvyšovaní úrokových sadzieb a v ďalšom spomaľovaní ekonomiky. Niektoré odhady dokonca tvrdia, že udržateľná miera verejného dlhu pre typickú novú ekonomiku je len 25 percent HDP.

Aké sú možnosti pre vládu, aby radikálne znížila dlh? Týždenník The Economist uvádza, že z 26 prípadov v posledných troch desaťročiach, keď dlh v nových ekonomikách klesol radikálne, až v 19 išlo o platobnú neschopnosť. K zníženiu zadlženosti tak došlo len za cenu vážnej ekonomickej krízy. Len v siedmich prípadoch bolo výrazné zníženie pomeru verejného dlhu k HDP výsledkom cieľavedomých úsporných opatrení. MMF aj preto hľadá nové recepty, ako uniesť dlhové bremeno.

Rastislav Boldocký