KOHO WATERLOO?

Peter Kasalovský

Waterloo je obec v brabantskom Belgicku. Je spojená s poslednou bitkou Napoleona I. Ten v polovici marca 1815 opustil ostrov Elbu, zosadil kráľa a chopil sa opäť moci. Jeho vojská potom zaútočili 18. júna 1815 na britsko-hannoversko-holandské vojská vojvodcu A. W. Wellingtona. Keď sa k nim pridali pruské zbory maršala G. L. Blüchera, tak o výsledku bitky bolo rozhodnuté. Po stodňovej vláde Napoleon I. putoval ako prominentný väzeň na Ostrov sv. Heleny, kde o šesť rokov zomrel. Bitka v blízkosti obce Waterloo bola poslednou „napoleonskou“ a dodnes sa názvom obce - v prenesenom význame slova - označuje definitívny koniec jednej éry. Prečo však dnes pripomíname to najzákladnejšie o tejto udalosti, resp. o pôvode pojmu?

Jeden z našich politikov pred víkendom totiž ohlásil, že v Národnej rade SR už zajtra bude taká bitka, ktorú možno prirovnať k tej spred takmer dvoch storočí pri Waterloo. Bude jednou z najväčších bitiek medzi opozíciou a koalíciou v našom parlamente, vyhlásil Robert Fico. Chce predložiť pozmeňovacie návrhy k vládnej novele zákona o veľkej privatizácii. Jedným z cieľov je, aby v zmluve o privatizácii SPP bolo zrušené, že vlastník 49-percentného balíka akcií má prednostné právo na kúpu ďalších troch percent akcií podniku. Chce, aby parlament zaviazal vládu predložiť všetky zmluvné dokumenty, ktoré boli podpísané pri privatizácii SPP a ďalších podnikov. „Vláda nám povedala iba čiastočnú pravdu, pokiaľ ide o privatizáciu SPP,“ zdôraznil R. Fico.

Nepochybujme o tom, že pôjde o jednu z najväčších bitiek v našom parlamente. Boli všelijaké bitky v tom našom zákonodarnom zbore, ale len v jedinej zvíťazila opozícia nad koalíciou. Stalo sa tak vďaka rozkladu koalície, ale víťazstvo neznamenalo koniec jednej éry. Vtedy a potom aj pred piatimi rokmi opätovne deklasovaní politici sú dodnes politicky živí a môžu sa stať v nadchádzajúcej bitke, ale skôr súboji o znenie-neznenie pre budúcnosť viac ako významného zákona spojencami strany Smer. Keď už sme však pripomenuli bitku pri Waterloo, tak predsa len treba dešifrovať, kto stojí na ktorej strane. Alebo, kto by mal byť definitívne porazený? Keďže rovnosť strán nie je vylúčená, tak by mohlo rozhodnúť aj v tomto prípade „pruské vojsko“.

Bez „pruského vojska“ je víťazstvo útočiacich nemožné. Nie je vylúčené, že teoreticky jestvuje, pokiaľ budeme myslieť na nedávne pokusy koalície o zvolenie podpredsedu NR SR. O niekoľko hodín po druhom akte voľby, trápneho pokusu o jednotu a potvrdenie si vlastnej väčšiny, sa však toto vojsko vyparilo a ostala po ňom neveľmi príjemná vôňa. Je možné, že sa k strane Smer, ktorá podľa jej lídra R. Fica dokonca nevie, ako sa zachovajú ostatné strany z opozičného brehu v tomto súboji, pridajú tajomní neznámi z koaličného vojska? Keby opozícia bola jedným mužom a získala na svoju stranu čatu z radov protivníkov, tak by sa dalo hovoriť nie o súboji, ale o bitke ako pri Waterloo. Prinajmenej by išlo o začiatok konca koalície.

Ak však ide strana Smer do tohto útoku bez istej dohody o spojenectve s mečiarovcami, tkáčovcami a ševcovco-hoptákovcami a s čatou neznámych odbojníkov z koalície, tak by mal R. Fico vyjaviť, prečo verejnosti avizoval podobnosť svojho útoku s bitkou pri Waterloo. O jednu menšiu sa už postaral a bolo ňou pamätné a takmer zabudnuté rokovanie parlamentu o korupcii, ktoré práve z hľadiska verejnej mienky prinieslo len veľké nič. Okrem silných rečí vynieslo aj niekoľko vyšetrovaní a súdnu dohru bez konca. Ak by sa mala situácia opakovať, tak by sme mohli bojovníkov za odkrytie „pravdy“ o privatizačných zmluvách SPP a iných podnikov, ale aj za likvidáciu podstaty vládneho návrhu zákona o veľkej privatizácii považovať len za hrdinských rečníkov.

Z rečí však živí nebudeme, a podľa všetkého nepôjde o bitku ako pri Waterloo, ale len o súboj názorov, ktorého výsledkom bude len nový opar z mrazivého dychu rečníkov zo Smeru a jeho spojencov. Takpovediac príprava naň minulotýždňovým otvorením parlamentnej diskusie o viac ako problematickom oddlžovaní zdravotníctva prostredníctvom a. s. Veriteľ a jej výsledkom vo forme obsahom relatívneho pokojného uznesenia, prijatého koaličnou väčšinou, nasvedčuje dosť jasne, že k druhej porážke vládnej koalície opozíciou vo veci prioritnej a pre budúcnosť vskutku kľúčovej si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Peter Kasalovský