Sociálny nie je socialistický

Ako pristupuje minister Ľ. Kaník k medzinárodným normám

Je to asi poldruha roka, čo na 8. konferencii európskych ministrov sociálneho zabezpečenia v Bratislave mali predstavitelia Slovenska podpísať Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia (EZSZ). Je to mnohostranná medzinárodná zmluva, ktorú Rada Európy prijala v apríli 1964, aby zvýšila úroveň sociálnej ochrany vo svojich členských krajinách nad úroveň Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnych štandardoch z roku 1952. Do platnosti vstúpil v marci 1968 a dodnes ho podpísalo 22 štátov. Na veľké prekvapenie však vláda SR deň pred začiatkom konferencie pristúpenie SR k tomuto dohovoru zamietla. Tento jej krok dnes pozitívne hodnotí súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorý pre Hd povedal: „Som rád, že predchádzajúca vláda aj napriek snahe ľavicových síl nepodpísala Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Tento dokument bol prijatý Radou Európy pred 30 rokmi. Odvtedy došlo k zmenám vo vývoji v oblasti sociálnej politiky. Dôkazom toho je aj ten fakt, že mnohé z krajín, ktoré ho vtedy podpísali, ho doteraz neratifikovali, napríklad Rakúsko.“ Prijatie EZSZ by podľa Ľ. Kaníka spomalilo hospodársky rast Slovenska. Keď sa v máji 2002 diskutovalo o tom, či vlastne Slovensko spĺňa podmienky stanovené týmto dokumentom, ukazovalo sa, že v niektorých kapitolách sú naše

štandardy vyššie,

v iných podmienky nespĺňame. Vzhľadom na to, že pre podpis nie je nevyhnutné vyhovieť podmienkam všetkých kapitol, mohli sme sa k podpisu pripojiť - pokiaľ by, samozrejme, už vtedy nebola pravicová časť Dzurindovej vlády predpokladala masívne zníženie sociálnych štandardov. Na otázku, či Slovenská republika dnes spĺňa podmienky EZSZ, minister Ľ. Kaník síce nehovorí „nie“, ale možno si to z jeho odpovede vybrať: „Vzhľadom na to, že Slovenská republika realizuje v súčasnosti komplexnú zmenu sociálneho systému, asi by splnenie podmienok zákonníka bolo kontraproduktívne. Nemohli by sme mať taký Zákonník práce, ktorý podporuje rozvoj ekonomiky, nemali by sme dôchodkovú reformu, ktorá nás dovedie k vyšším dôchodkom. Myslím, že Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia je už dnes prekonaným dokumentom.“ Minister priznáva, že je proti podpísaniu tohto dohovoru a tvrdí, že by to poškodilo Slovensko a jeho občanov. Aké sú jeho dôvody? „Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia reguluje detaily výkonu sociálnej politiky v krajine,“ zdôvodňuje svoje stanovisko. „Detailne určuje charakter sociálneho systému a bráni tak potrebným reformám. Mnohé z jeho ustanovení sú identické s dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sme už ratifikovali,“ vysvetľuje Ľ. Kaník a dodáva, že „Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia sa navyše nedá vypovedať a je

poplatný času

svojho vzniku a úrovni znalostí a skúsenosti danej doby.“ Podľa článku 81 je však možné zákonník vypovedať, aj keď nie hocikedy, ale vždy len na konci päťročného obdobia (a potom ďalšieho päťročného obdobia), a to s jednoročnou výpovednou lehotou. Minister si nespomenul, že okrem EZSZ existuje ešte aj Protokol k EZSZ a celkom najnovšie aj revidovaný Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Protokol k EZSZ, ktorý vstúpil do platnosti v rovnakom čase ako samotný EZSZ, vyžaduje vyššiu úroveň v tých istých poistných kategóriách. O tom svedčí aj to, že ho síce podpísalo 13 krajín , no ratifikovalo ho len Belgicko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Portugalsko. Aj experti Rady Európy pre sociálne zabezpečenie dospeli ešte v roku 1973 k záveru, že zákonník je prekonaný z hľadiska trendov a vývoja sociálnej legislatívy. Preto vznikol revidovaný EZSZ, ktorý si kladie za cieľ zvyšovať minimálne štandardy uvedené v EZSZ a v protokole, pričom zavádza väčšiu pružnosť a navyše sa usiluje o uplatnenie neutrálneho princípu v prístupe k ľuďom rôznych pohlaví. Zvýšenie úrovne spočíva napríklad v tom, že kým pre oblasť zdravotníckej starostlivosti EZSZ určuje maximálne trvanie 26 týždňov, podľa revidovaného EZSZ sa lehota poskytovania zdravotníckej starostlivosti neobmedzuje - trvá, až kým sa pacient nevylieči alebo nezomrie. Pružnosť revidovaného dohovoru má štátom pomôcť v tom, aby prispôsobili svoje

sociálne systémy

tak, aby dokázali čeliť súčasným finančným a demografickým výzvam. Dodajme, že aj keď revidovaný EZSZ bol schválený 6. novembra 1990, teda presne pred 13. rokmi a odvtedy ho podpísalo 14 krajín, žiadna z nich ho dosiaľ neratifikovala a dosiaľ nenadobudol platnosť. Mimochodom, Rakúsko, ktoré podpísalo pôvodný zákonník v roku 1970 a neratifikovalo ho, rovnako podpísalo aj revidovaný zákonník. Minister zodpovedný za sociálny rezort sa domnieva, že ak by sme sa zaviazali k dodržiavaniu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, brzdilo by to naše dobiehanie krajín Európskej únie, nepomáhalo by to poklesu nezamestnanosti, a tým by sa aj spomaľoval rast životnej úrovne. „Slovensko sa musí pozerať dopredu a nie dozadu. Nie je dôvod preberať nesprávne, socialistické princípy, aj keď sa zrodili na západ od našich hraníc,“ tvrdí minister. O tom, že on sám zodpovedá predovšetkým za to, aby ľudia, ktorí sa ocitnú v takej situácii, v ktorej si sami nemôžu pomôcť, neboli vylúčení kamsi na okraj spoločnosti, ale aby im táto spoločnosť zosobnená štátom pomohla dôstojne prežiť toto obdobie, ani slovo. Lenže Európska únia, ktorej členovia sú napospol členmi Rady Európy, sa usiluje byť konkurencieschopnou nie iba z ekonomickej stránky, ale aj z hľadiska kvality života, ku ktorej sociálne zabezpečenie patrí. Sociálny totiž naozaj neznamená socialistický, pán minister.

Zuzana Krútka