|
|||||||||||||||||
Pondelok 10.Novembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzdelanie otvára svet práce
Základná škola nám dáva najmenšie záruky, že sa zamestnáme Kvalitné vzdelanie a príprava na povolanie pomáhajú v boji proti nezamestnanosti. Príprava na povolanie prispôsobuje pracovnú kvalifikáciu potrebám trhu a súčasne uľahčuje mladým ľuďom vstup na trh práce. Viacerí predstavitelia vysokých škôl volajú po väčšom zapojení súkromného sektora do vzdelávacieho procesu. Ani členské štáty EÚ však nie sú jednotné, pokiaľ ide o potrebu väčšieho zapojenia do vzdelávacej sústavy a najmä do formulovania takých opatrení, ktoré by rešpektovali potreby trhu a miestne podmienky. To je však možné iba motivovaním a nabádaním podnikov, aby sa zapojili do vzdelávacej sústavy a aby do svojich strategických plánov zahrnuli sústavné zvyšovanie kvalifikácie. Prax potvrdzuje potrebu kontinuálnej prípravy na povolanie, teda zvyšovanie kvalifikácie súbežne s výkonom zamestnania. Predstavitelia vzdelávacích systémov si čoraz viac uvedomujú nutnosť takej výučby, ktorá študentov pripravuje pre svet práce, a predstavitelia priemyslu akceptujú skutočnosť, že v situácii, keď sa vytvárajú nové formy organizácie praxe a zodpovednosť sa decentralizuje, je popri čisto odborných znalostiach dôležité i všeobecné vzdelanie. Školy vo vyspelých krajinách EÚ dostávajú potrebné zdroje, aby mohli hrať špecifickú úlohu, ktorá im pri zabezpečovaní celoživotného vzdelania a sústavného rastu kvalifikácie prislúcha. Spolu s verejnými a so súkromnými partnermi na štátnej a regionálnej úrovni podporujú celoživotné vzdelávanie tým, že umožňujú výcvik inštruktorov, rekvalifikáciu učiteľov základných a stredných škôl, rekvalifikáciu riadiacich pracovníkov na strednej a vysokej úrovni atď. Postupne sa tento trend začína uplatňovať aj u nás. Budovanie pružnejších a otvorenejších systémov prípravy na povolanie a rozvíjanie adaptability jednotlivcov je čoraz dôležitejšie, a to jednak pre priemysel, ktorý tak využíva vyvíjané alebo získavané technologické inovácie, ale aj pre jednotlivcov, ktorí zo značnej časti budú možno musieť meniť svoje pracovné zameranie štyrikrát alebo päťkrát za život. Podľa ohlasov z praxe medzi najdôležitejšie požiadavky patrí najmä schopnosť osvojovať si nové poznatky a zručnosti. Prácu si najrýchlejšie nájdu vysokoškolsky vzdelaní odborníci, také sú skúsenosti pracovníkov úradov práce. V Európskej únii sa venuje väčšia pozornosť úsiliu o zvyšovanie počtu vysokoškolsky vzdelaných než tlaku na zvyšovanie kvality vysokého školstva. Slovensko považuje obe požiadavky za rovnocenné, dnes sa však diskutuje najmä o inovácii vysokého školstva a profile absolventa. Eleonóra Bujačková Vzdelanie a miera nezamestnanosti v roku 2002 (%) Štát Spolu Vysokoškoláci Stredoškoláci Základné vzdelanie EÚ 8,4 4,9 7,9 12,1 Belgicko 6,6 2,7 6,8 10,4 Fínsko 11,2 5,2 11,1 19,0 Luxembursko 2,4 1,2 1,9 3,7 Nemecko 8,0 4,3 7,9 12,7 Holandsko 2,7 1,7 2,0 4,4 Rakúsko 4,7 2,3 4,2 8,2 Slovensko 17 3,5 13,9* 45,9 * úplne stredné odborné Zdroj: Eurostat, Labour Force Survey |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |