Ako získať peniaze a nezaťažiť sa

V uplynulých rokoch sa u nás výrazne utlmila výstavba diaľnic. Dôvodom znižovania tempa výstavby je podľa kompetentných predstaviteľov nedostatok financií, pretože náš štátny dlh je na hranici únosnosti a je problém získať ďalšie úvery. V tejto súvislosti sa preto akcentuje využívanie fondov Európskej únie. Je to jedna z výhodných foriem, ako získať peniaze a nezaťažiť dlhovú službu. O niektorých pôžičkách z fondov EÚ informoval aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič: „V cestnej infraštruktúre bol prvý príspevok z fondu PHARE, ktorým sa spolufinancovala výstavba diaľnice v Bratislave v úseku Mierová ulica - Senecká cesta vo výške 14,3 mil. EUR. Podobne sme získali z fondu ISPA aj 27,1 mil. EUR na stavbu diaľnice D1 Bratislava - Viedenská cesta - Prístavný most, čo je približne 52 % nákladov. Podobne sme získali z fondu PHARE financie aj na výstavbu cesty Palota - štátna hranica a Skalité - Zwardoň a až 162 mil. EUR pôjde z Kohézneho fondu EÚ, čo tvorí 85 % celkových nákladov na výstavbu diaľničného úseku D1 Mengusovce - Jánovce. V rámci tohto fondu prispeje EÚ Slovensku sumou takmer 18 mil. EUR aj na diaľničný úsek Sverepec - Považská Bystrica.“ Slovensko bude v najbližších rokoch čerpať od Európskej investičnej banky (EIB) úver v objeme 350 mil. EUR, teda asi 14,5 mld. Sk na výstavbu diaľnice D1 Svinia - Prešov, dvojprúdovej rýchlostnej cesty R1 Rudno nad Hronom - Žarnovica. Nadväzne sa plánuje vybudovať aj úsek Žarnovica - Šašovské Podhradie vo výške 6,1 mld. Sk. Podľa viceprezidenta EIB Wolfganga Rotha Slovensko bude môcť čerpať úver maximálne v 10 tranžiach, prvá tranža bude v rozsahu 68 mil. EUR, čo predstavuje 2,8 mld. Sk. Vďaka úveru môžeme účinne prispieť k odstráneniu nevyhovujúcich miest na hlavných slovenských dopravných koridoroch. Okrem toho moderná cestná infraštruktúra pomôže zvýšiť záujem zahraničných investorov, umiestniť kapitál aj mimo západného Slovenska. Úver poskytuje EIB za štandardných podmienok, úroková sadzba sa začne uplatňovať až od momentu čerpania, a to len na príslušnú sumu, čerpanú z úveru. Variabilnú úrokovú sadzbu určuje EIB štvrťročne a oznámi ju klientovi, sadzba zahŕňa i maržu na krytie administratívnych nákladov banky. Fixná úroková sadzba pre euro k 17. júnu tohto roka bola pre úver od EIB na 15 rokov 4,11 %. Odklad splácania istiny je počas realizácie stavby. Predstavitelia ministerstiev financií a dopravy, pôšt a telekomunikácií očakávajú v budúcnosti zintenzívnenie spolupráce medzi EIB a SR. V roku 2004 poskytne EIB Slovensku pôžičky na ďalších päť projektov, tri z nich sa týkajú cestnej infraštruktúry a pribudol aj železničný projekt. V minulom roku poskytla EIB Slovensku pôžičky približne za 80 mil. EUR. Najviac peňazí, až 47 %, z toho putovalo práve do dopravy.

Na rozvoj infraštruktúry a životného prostredia dostane Slovensko v najbližších troch rokoch cez Kohézny fond a štrukturálne fondy EÚ 800 mil. EUR. W. Roth v tejto súvislosti vyslovil pochybnosti o schopnosti SR využiť všetky schválené prostriedky. „Vláda SR by si mala uvedomiť, že bude nesmierne kritizovaná za to, ak nedokáže využiť všetky prostriedky z Kohézneho a zo štrukturálnych fondov,“ konštatoval W. Roth.

Podmienkou pôžičky je skutočnosť, že štát musí mať v budúcom roku dostatok prostriedkov na spolufinancovanie, na tento účel by mal použiť 7,2 mld. Sk. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Dušana Faktora, po výberovom konaní na dodávateľa stavebných prác, Slovenská správa ciest ako investor infraštruktúrnej výstavby plánuje začať výstavbu spomenutých úsekov už v prvých mesiacoch budúceho roka.

Jozef Kunik