Lákavý transfer technológií

Ochranná známka má neraz väčšiu hodnotu ako imanie firmy

Prihlasovanie predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré sa týka najmä ochrany vynálezov a technických riešení, v SR stagnuje. Na príčine je pretrvávajúca recesia hospodárstva a s tým súvisiaci pokles tvorivosti, ale aj neznalosti možností ochrany predmetov priemyselného vlastníctva. V tomto roku do konca septembra zaregistroval Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) 146 domácich prihlášok patentov, čo je približne o 18 percent menej ako vlani v rovnakom období. Prijal 95 prihlášok domácich dizajnov, čo je o necelú štvrtinu menej ako v porovnávanom období. Žiadatelia prihlásili 191 úžitkových vzorov a je to o necelých 14 percent menej ako vlani. V kolónke udelených a zapísaných predmetov ochrán, patentových listín je však tohtoročná bilancia (509) lepšia o vyše 85 percent. Pre malé a stredné podniky je zaujímavou ochranou technických riešení najmä forma úžitkového vzoru. Ochrana patentom je drahšia a pokiaľ by mal mať len slovenskú pôsobnosť, vystačí si firma aj s ekvivalentným úžitkovým vzorom, ktorý je spolu s ochrannými známkami a dizajnom častejšie využívanou ochranou. Najväčší záujem verejnosti sa podľa predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR Ing. Dariny Kyliánovej sústreďuje na ochranné známky. Z komerčného hľadiska je to celkom pochopiteľné, keď často je ochranná známka drahšia ako imanie celej firmy. Stáva sa však, že sa vyskytnú prihlášky aj na rovnaké znenie a niekto to urobí aj s cieľom parazitovať na inej firme. Ak sa však ukáže, že prihlasovateľ dal podnet na konanie zo špekulatívnych dôvodov, nemá podľa D. Kyliánovej nádej na úspech. Spätná väzba zapojenia a využívania technickej tvorivosti v praxi v podstate neexistuje. Úrad priemyselného vlastníctva SR podľa jeho predsedníčky nemá na to kompetencie a dostáva v tomto smere len málo odoziev. Nejakú osvetu v tom robí napríklad Slovenské združenie vynálezcov a zlepšovateľov, napríklad pri hľadaní trhu a realizácii v prvých krokoch. V zahraničí sa však možno

stretnúť s firmami,

ktoré sa zaoberajú transferom technológií a vôbec predmetov duševného vlastníctva. Sú teda firmy, ktoré sa zaoberajú hľadaním potenciálnych využívateľov technickej tvorivosti, u nás je to však v plienkach, aj keď podľa D. Kyliánovej sa už začínajú tvoriť organizácie tohto druhu aj na Slovensku. Legislatíva v oblasti priemyselného vlastníctva je u nás už plne harmonizovaná v zmysle európskych smerníc. Nedávno Národná rada SR prerokovala posledný priemyselnoprávny zákon týkajúci sa označovania pôvodu výrobkov a zemepisných označení. Na Slovensku je právne vedomie v oblasti ochrany predmetov priemyselného vlastníctva vo všeobecnosti dosť nízke. O týchto otázkach netreba hovoriť v debatných krúžkoch, myslí si D. Kyliánová, ale je oveľa rozumnejšie ísť sa poradiť k odborníkom a nechať si výsledky technickej tvorivosti chrániť. Na tento účel slúžia

kontaktné miesta

aj strediská v regiónoch. Doteraz bolo vytvorených desať takýchto centier, v ktorých možno získať všetky základné informácie. Knižnice, kde sú umiestnené, úrad vybavil základnými publikáciami a záujemca môže na mieste získať aj potrebné tlačivá na prihlásenie jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva. Prvé stredisko otvoril ÚPV SR v Bratislave, kde je najpočetnejšia klientela a bohaté firemné zázemie. Analýza jeho návštevnosti ukázala, že najčastejšie do Strediska patentových informácií v Centre vedecko-technických informácií SR prichádzajú študenti a zástupcovia menších riem. Služby strediska však dosť často využívajú aj patentoví zástupcovia, ktorí majú v Bratislave svoje sídla. Centrá tohto druhu sú určené najmä pre technickú verejnosť, ktorá nemá možnosť priameho prístupu na internet. Odborníci z Úradu priemyselného vlastníctva SR však od nich predovšetkým očakávajú, že pomôžu lepšie sprístupniť agendu širšej verejnosti a oslovia váhajúcich v záujme lepšej ochrany produktov duševného vlastníctva.

Peter Farárik