Úspory financií len fikciou

Pri reforme miestnej štátnej správy hrozila vážna koaličná roztržka

S možnosťou vylepšenia integrovanej miestnej štátnej správy (čo sa však minulý týždeň prijatím zákona o krajských a obvodných úradoch nestalo) prišla strana ANO v máji tohto roka. Jej tím, vedený poslancom Národnej rady SR za túto politickú stranu Ing. Viktorom Bérešom, prišiel s jednoduchším variantom reformy, podľa ktorého by sa mohli dosiahnuť ročné úspory okolo dvoch miliárd korún. „Hlavný argument, ktorý sme uvádzali, bol ten, že v rámci verejnej správy sa komunikuje hlavne s občanmi. Ani nie tak systém, ktorým sú riadené finančné toky, je dôležitý, ako samotný spôsob práce vo vzťahu k občanovi,“ povedal V. Béreš, ktorý sa k týmto otázkam vyjadril pre Hospodársky denník. „Druhým argumentom, ktorý sme uvádzali, bolo, že pri integrovanej miestnej štátnej správe by došlo k celoplošnému zníženiu zamestnancov, čo sa v tom čase zdalo našim koaličným partnerom málo reformné. Málo reformné bolo podľa nich to, že financie by naďalej prechádzali cez krajské úrady, pričom gestorom financií je ministerstvo vnútra. Hlavný prínos zmien videli v tom, že finančné toky by si riadil príslušný rezort, a ten by si odborne riadil aj svojich zamestnancov. Do poslednej chvíle sme hovorili, že kontrolné mechanizmy na úrovni krajských úradov a ministerstva boli doteraz také dobré, že nebolo možné financie nehospodárne využívať. Ďalším argumentom bolo, že prednosta okresného úradu nemohol vedúcemu úradu vstupovať do odbornej kompetencie. Bolo teda na vážkach, ktorá koncepcia vyhrá. Pred tromi týždňami sme ustúpili a poviem to úplne otvorene, hlavne kvôli tomu,

aby koalícia ostala

spolu. Lebo asi by sme narazili na dosť vážny problém, ktorý by mohol vyústiť do veľmi veľkej roztržky. Otvorene hovorím, bol to ústup, ktorý sme spravili.“ Podľa podkladov ministerstva vnútra rezort podľa neho dokázal, že finančná úspora z reformy miestnej štátnej správy bude v roku 2004 minimálne 593 mil. Sk. Pretože opozícia vyčíta ministerstvu vnútra, že deklarované úspory z reformy miestnej štátnej správy nie sú objektivizované a boli stanovené bez hlbšej analýzy, zaujímalo nás, ako k uvedenému číslu koalícia vôbec dospela. Podľa poslanca tak, že rozpočítanie výdavkov pre jednotlivé špecializované siete úradov bude naozaj nižšie o uvedenú sumu. „My nevieme, aké budú skutočné výdavky pri reforme. My to vieme priškrtiť, ale v skutočnosti nevieme, koľko financií vydáme v budúcom roku na prevádzku budov. Dodnes ešte nevieme, ktoré odbory alebo špecializované úrady budú spolu pod jednou strechou. Všetci chcú byť pod ňou, ale doteraz to ešte nikde nemáme takto analyzované.“ Existuje dohoda, podľa ktorej sa

režijné náklady

začnú presne sledovať. To bol podľa V. Béreša „jeden z neuralgických bodov“, keď komunikovali s ministerstvom vnútra. „Analyticky nám nikto nevedel povedať, aké sú skutočné režijné náklady terajších okresných úradov.“ Na našu pripomienku o úsporách v nasledujúcom roku, ktoré sa nemusia dosiahnuť, reagoval tým, že upozorňoval, aby rezortné ministerstvá nezačali spontánne zvyšovať rozpočtové výdavky, aby sa nestalo, že nastane uspokojenie z prijatia zákona o krajských a obvodných úradoch. „Takto to určite nechceme, preto každoročne budeme pristupovať k auditu, koľko financií sa vydalo,“ vyhlásil.

V čom sú teda plusy a mínusy nového zákona o krajských a obvodných úradoch? Podľa poslanca hlavné výhody spočívajú v tom, že obvodné úrady (má ich byť 50) nebudú mať právnu subjektivitu. Personálne otázky budú v kompetencii krajských prednostov. Na nižšej úrovni štátnej správy ostane len administratívna právomoc. Tieto úrady sa budú môcť viac venovať odbornej správnej agende ako mocenským personálnym výberom. Druhou výhodou je, že územná samospráva bude mať v regióne väčšiu moc ako miestna štátna správa. Prednosta obvodného úradu bude vytvárať aj detašované pracoviská s obmedzenou dobou činnosti. Napríklad v prípade, že príde do regiónu väčší investor. „Pritom sa vychádzalo z modelu, ktorý bol do roku 1996, keď

existovali obvody

a dá sa povedať, že historicky sa osvedčili. Vrátili sme sa v tomto prípade k modelu prirodzených spádových oblastí,“ vysvetlil V. Béreš. Za pozitívum považuje aj to, že reformou miestnej štátnej správy sa vytvárajú podmienky na presun kompetencií na samosprávu. Nevýhody vidí v tejto prvej fáze v dočasnej dezorientácii občanov, kde bude ktorý úrad sídliť. Z toho vyplýva ďalšia nevýhoda, že medzi jednotlivými sieťami špecializovanej štátnej správy vytvorenej rezortmi sa zníži úroveň vzájomnej komunikácie, na čo môžu doplatiť občania. „Špeciálky síce budú v jednej budove, ale tým, že okresný prednosta doteraz často koordinoval vedúcich odborov, po novom budú pôsobiť už samostatne. Odbory vedeli tiež zlúčiť svoje úlohy, čo sa teraz nebude dať.“ Za nevýhodu považuje aj to, že do miestnej štátnej správy sa môžu dostať ľudia, ktorí doteraz nepracovali v týchto oblastiach, a teda nebudú mať dostatok skúseností.

Vladimír Turanský