OBČAN JE OHROZENÝ

Keď si taký štát neplní poriadne svoju povinnosť, napríklad odvodovú, podieľa sa na situácii, ktorá vznikla v našich lekárňach. Lekárnici zostávajú bez peňazí a pacientom hrozí, že zostanú bez liekov. Napriek tomu, že sa tu objavuje úsilie hodiť celý problém na plecia lekárnickej obce, pravdou je, že je to štát, kto ohrozuje vlastných občanov. Vznik finančnej krízy sa datuje od roku 1994. Štát podľa zákona o štátnom rozpočte neodvádza poistné do Fondu zdravotného poistenia (za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, čiže za deti, staršie obyvateľstvo čerpajúce najviac) v plnej výške, ale len v redukovanej, teda 13,7 % zo 76,5 % vymeriavacieho základu 2700 Sk (v roku 1994 štát neodviedol 27 mld. Sk). Rast nezamestnanosti znižuje výber poistného o 2 - 2,5 mld. Sk, no hlavnou príčinou deficitu v hospodárení je sústavný pokles reálnej hodnoty verejných zdrojov, ktoré majú kryť náklady na zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti. Lekárnici začali na problém upozorňovať už na rozhraní rokov 1997 -1998, keď bol dlh „len čosi vyše miliardy korún“. Práve z ich radov prišlo upozornenie, že sa nedodržiava zákon o Liečebnom poriadku, nastáva

sklz v platbách,

porušuje sa platná legislatíva, nedodržiavaná v §10, kde sa hovorí o platbe do 30 dní. Zo Slovenskej lekárnickej komory však neprišli len s kritikou, ale aj s návrhmi na konkrétne riešenia. Zostali v nedohľadne, a tak dlhy začali narastať. Lekárnici permanentne žiadali o riešenie problémov, začali sa s ministerstvom zdravotníctva, nasledovali cesty do parlamentu, rokovania na vládnej úrovni a neriešené sľuby. V roku 2000, presnejšie 27. júna, im bol M. Dzurindom sľúbený aj splátkový kalendár. Zatiaľ však len pretrvávajú dlhy za poskytnutú lekárenskú starostlivosť. Výpočet možno urobiť stručne: dlh za lieky a zdravotnícke pomôcky vydané pacientom zo strany zdravotných poisťovní verejným lekárňam presiahol 6 mld. Sk., lehota splatnosti faktúr za lieky vydané na lekárske predpisy sa pohybuje na úrovni 180 dní, pričom zákon stanovuje 30 dní, nedoplatený dlh za zrušenú DZP Perspektíva za vydané lieky a zdravotnícke pomôcky tvorí okolo 120 mil. Sk (30 % celkového objemu pohľadávok verejným lekárňam). Z medzinárodného hľadiska je takáto zadlženosť nemysliteľná v štátoch EÚ, neexistuje v štátoch východnej Európy. Dôvody: postup zdravotných poisťovní je v rozpore s ustanovením § 10 Liečebného poriadku,

zlyhanie kontrolných

mechanizmov, predovšetkým na úrovni ministerstva zdravotníctva, nečinnosť správnych a dozorných rád zdravotných poisťovní, neefektívna revízna činnosť v oblasti preskripcie liekov, pričom náklady na lieky tvoria 40 % nákladov a medziročný nárast je 15 %. Navyše HDP pre zdravotníctvo 5,2 % je na úrovni rozvojových krajín. Vo vyspelých európskych krajinách sa pohybuje od 6,8 % do 10,6 %. Výsledky: prehlbovanie existenčného ohrozenia majiteľov lekární úmerne času poskytovania lekárnickej starostlivosti v období existencie dlhov, dlhodobé bezúročné úverovanie štátu s existenčným rizikom. Od roku 1997 neplnené alebo čiastočne splnené prísľuby a uznesenia na úrovni ministerstva zdravotníctva, vlády a parlamentu. Lekárnici odmietajú oddlženie cez a. s. Veriteľ pre netransparentnosť, no najväčšia zdravotná poisťovňa urobila pozoruhodný krok - zmluvu s a. s. Veriteľ, ktorou by mala získať bezúročnú pôžičku vo výške 500 miliónov korún. Lekárne idú na doraz, do vyčerpania zásob. Pacienti behajú či cestujú za potrebnými liekmi a, samozrejme, nadávajú. Medializované informácie však naznačujú, že ten, kto

nesie zodpovednosť

za celý rezort, je v celej situácii najspokojnejší. Zákony podedil, situáciu tiež, pre nápravu nič zatiaľ neurobil. Dostupnosť medicínskej starostlivosti však začína zlyhávať. Ozvali sa už i hlasy, že v takejto situácii by v civilizovanom štáte, obrazne povedané, nepadol len minister zdravotníctva, ale aj vláda. U nás je však všetko akosi inak. Ani v súvislosti s nedostatočnými odvodmi štátu za svojich poistencov sa za celé tie roky neozval žiadny ústavný činiteľ. Jedno je v celej situácii jasné, riadiaca sféra sa nemôže len tak z ničoho zbaviť zodpovednosti.

Ľudmila Koníková