Privatizáciu si zaplatíme?

Medzi uchádzačmi o vstup do SE aj záujemcovia o dostavbu Mochoviec

„Okrem českého dominantného výrobcu elektrickej energie spoločnosti ČEZ je medzi tými, ktorí prejavili predbežný záujem o privatizáciu Slovenských elektrární, minimálne ešte jeden ďalší záujemca o privatizáciu SE ako celku,“ povedal v súvislosti s nanovo rozbehnutým privatizačným tendrom minister hospodárstva Pavol Rusko. Uchádzačov je dovedna desať. Medzi nimi je aj ruská spoločnosť RAO spolu s plynárenským gigantom Gazprom. Ich predbežné ponuky sa posúdia, vyhodnotia a urobí užší výber. Jeho výsledok však možno očakávať najskôr začiatkom budúceho roka. Veď až na základe dôkladnej analýzy ponúk by malo byť zrejmé, či sa SE budú privatizovať ako celok alebo sa rozčlenia na dve spoločnosti. Jedna zastreší jadrové elektrárne a zostane v rukách štátu a druhá sa ponúkne na vstup zahraničným investorom. Navyše nie je ešte ani jasné, aký veľký balík akcií sa ponúkne strategickému investorovi. Minister poprel informácie, že SE sa ešte pred privatizáciou oddlžia tak, že štát preberie na seba úvery SE, ktoré predstavujú okolo 54 mld. Sk. Ak zoberieme do úvahy fakt, že očakávaný príjem z predaja 49 % akcií SE sa podľa vyjadrení niektorých kompetentných odhadoval približne na 10 mld. Sk (v hre bola alternatíva predaja jednotlivých zdrojov - vodných a klasických ), tak štát by vlastne na privatizáciu doplatil z vlastného. Určitú logiku by mal daný postup iba v tom prípade, že očistením od dlhu by sa príjem z privatizácie adekvátne zvýšil. Tak, aby sa to štátu, ktorý potrebuje peniaze na zníženie svojej zadlženosti a rozbeh reforiem, vyplatilo. No vzápätí by sa zasa vysoká

kúpna cena

odzrkadlila na zvyšovaní cien za elektrinu. Čiže zaplatili by ju spotrebitelia - občania a podnikateľské subjekty. Z vyjadrení predstaviteľov MH SR vyplýva, že v súčasnosti sa vedenie SE snaží reštrukturalizovať úvery. To znamená získať na splatenie súčasných úverov nové, úvery s nižšími úrokmi a dlhšou lehotou splácania. V prípade, že by na ne získali štátne záruky, ich zámer by sa za výhodnejších podmienok mohol rýchlo naplniť. Štát si uvedomuje, že SE sa do zložitej ekonomickej situácie nedostali len vlastnou vinou, preto úvahy o poskytnutí záruk zvažuje. Veď keby sa boli ceny elektriny postupne dávkovali, ako napríklad v susednom Česku (najmä od roku 1993 do roku 1998) ich úverová zadlženosť mohla byť dnes minimálna. Nemožno tiež zabúdať na to, že úverová zadlženosť SE súvisí nielen s jadrovými elektrárňami, ale aj nevyhnutnosťou investovať do ekologizácie a modernizácie výroby predovšetkým v tepelných elektrárňach tak, aby ich prevádzka bola v súlade so sprísňujúcou sa legislatívou. Inak SE hrozilo, že by tieto zdroje boli museli odstaviť. A následky by veru neboli zanedbateľné. Z hľadiska celého národného hospodárstva. Hoci vládna koalícia už

nemieni odstúpiť

od zámeru privatizovať SE (práve pre spomínanú akútnu potrebu finančných zdrojov), je stále ešte čas hovoriť o výhodách či nevýhodách privatizácie SE ako celku. Tú roky presadzujú odborníci z radov energetikov. A vedia prečo. V prípade, že sa SE nebudú privatizovať ako celok a záujemcovia o privatizáciu získajú len šľahačku na torte, nie je vylúčené, že v snahe o rýchlu návratnosť investície budú utlmovať klasické - tepelné elektrárne a ich prioritou bude prevádzka vodných lacných zdrojov. Jasno nie je ani v tom, ako sa bude riešiť celková výška uviaznutých nákladov SE, ktorá predstavuje 71 mld. Sk. Ak uviaznuté náklady zostanú len na pleciach spoločnosti, ktorá zostane v rukách štátu a zastreší jadrové zdroje, ťažko bude schopná zbaviť sa výraznejšej časti z nich. Udrží sa v konkurenčnom boji na otvorenom trhu s energiou? Odpovede treba dať aj na otázku ako a kto nahradí

chýbajúci výkon,

ktorý vznikne odstavením bohunickej V-1 a niektorých zastaraných klasických zdrojov. Aj v spojitosti s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Minister P. Rusko povedal, že medzi záujemcami sú viacerí, ktorí sú ochotní dostavať tieto bloky aj bez štátnych záruk. Najskôr však aj štát musí mať jasno, či je ekonomicky výhodné k dostavbe pristúpiť. Ak nezávislé štúdie výhodnosť dostavby potvrdia, potom sa posúdi aj politická výhodnosť. Pokiaľ však ide o politickú výhodnosť, už dnes je isté, že tlaky proti dostavbe, nielen zo strany ochranárskych organizácií, by boli určite silné. No netreba sa popredu báť, ak bude k dispozícii dostatok argumentov v prospech dostavby. Zástancovia dostavby Mochoviec už dnes napríklad zdôrazňujú, že aj v deväťdesiatych rokoch, keď bol všeobecný útlm jadra, vo svete zaznamenali až 22-percentný

nárast energie

vyrábanej z jadra. Zaujímavý je aj údaj, že v EÚ sú krajiny, ktoré vyrábajú na jadrových zdrojoch až 80 % elektrickej energie, či informácie z USA, kde zvýšili koeficient využitia jadrových blokov (majú ich 103) až na vyše 90 % a štátny rozpočet navýšili o miliardy USD na nový jadrový výskum. Práve renesanciou energie jadra chcú prispieť k zníženiu skleníkových plynov.

Zdena Rabayová

Zoznam predbežných záujemcov o privatizáciu SE, a. s.

ČEZ (Česko)

RAO a Gazprom (Rusko)

E.ON (Nemecko)

AES (USA)

International Power, British Energy (Veľká Británia)

Enel (Taliansko)

Electrabeli (Belgicko)

Verbund (Rakúsko)

SAVAS Žilina a Hornonitrianske bane Prievidza (Slovensko)

Zdroj: TASR /Hd