Pred nami je aj Bangladéš

Tvrdenia o tom, že nás sa výpadky elektriny nebudú týkať, sú diskutabilné

Formálne síce má Slovensko energetickú politiku, nie je však schválená ako záväzný vládny dokument (kabinet ju vzal len na vedomie v januári 2000). „Tento materiál je nielen účelovo spracovaným, krátkodobým pohľadom na energetiku, ale obsahuje aj chybné a nepodložené tvrdenia, napríklad o ekonomickej výhodnosti odstavenia niektorých elektrární. Tento odborne neoponovaný materiál aj preto nemožno považovať za dokument reprezentujúci súčasnú úroveň poznania o možnom vývoji slovenskej energetiky.“ Dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU prof. Ing. František Janíček, PhD. v rozhovore pre Hospodársky denník zdôraznil, že dnešné prognostické pohľady na vývoj energetiky sú vo svete až do roku 2100. Napríklad Bangladéš, jedna z krajín, ktoré sa nachádzajú na chvoste energetiky sveta, už v roku 1995 mal vypracovaný dokument o možných variantoch jej vývoja na 25 rokov dopredu. Na Slovensku však nemáme oficiálnu predstavu štátu ani o tom, ako bude vyzerať naša energetika v roku 2010. Čo môže spôsobiť absencia takéhoto dokumentu? „Predstavte si, že ste zahraničný podnikateľ, máte kapitál, ktorý by ste chceli investovať do slovenskej energetiky a chcete získať základné záväzné informácie o podmienkach vývoja a zárukách štátu pre energetické investície. Oficiálny názor štátu o tom, ako bude v energetike o desať, pätnásť, či dvadsať a viac rokov, jednoducho neexistuje. Investovali by ste? Možno aj áno, ale len v prípade, ak by ste získali

exkluzívne výhody

v štátnych zárukách, ktoré sú ale zjavne nevýhodné pre občanov i domácu podnikateľskú sféru. A to je len jeden z mnohých pragmatických aspektov absencie energetickej stratégie.” Energetika je podľa F. Janíčka investične mimoriadne náročná, výstavba veľkých energetických diel trvá niekoľko rokov a ich životnosť je desiatky rokov. Ak uvážime veľký vplyv spoľahlivej a kvalitnej prevádzky elektrární na život spoločnosti, je zrejmé, že rozhodovanie o možných investíciách je veľmi zložité a investor si musí veľmi dobre zvážiť reálnosť možných očakávaní. „Už dávnejšie sme presadzovali názor, že SR potrebuje nie koncepciu na niekoľko rokov dopredu, ale odborne a vedecky podložený strategický výhľad pre rozvoj energetiky minimálne na 25 až 30 rokov. Vtedajší prístup k aktualizácii podľa momentálnej krátkodobej potreby bol metodicky veľmi nedokonalý. Odborne a vedecky podložená predstava o možných dlhodobých scenároch rozvoja slovenskej energetiky, ktoré vyjadrujú strategický štátny záujem, nemôže byť permanentne aktualizovaná. Naopak, mala by sa stať stabilizujúcim prvkom rozvoja energetiky ako výsledok rešpektovania presvedčivých odborných názorov politikmi.”

V tejto súvislosti nás zaujímalo, čo môže urobiť s našou elektroenergetickou sústavou odstavenie jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, s čím sa počíta v rokoch 2006 až 2008. Profesor konštatuje, že ide o problém vplyvu zmeny štruktúry disponibilných zdrojov na výkonovú bilanciu elektrizačnej sústavy, čo je možné technicky riešiť v rôznych alternatívach, vrátane možnosti dovozu elektrickej energie. Problém ale vznikne v ekologickej, sociálnej a najmä v ekonomickej oblasti. Toto rozhodnutie si vynúti

zvýšenú výrobu

elektrickej energie v ekologicky nevýhodných zdrojoch. Bez práce zostane niekoľko stoviek vysoko kvalifikovaných odborníkov. Najhoršie je, že sa výrazne zhorší ekonomika prevádzky elektrizačnej sústavy, čo sa odrazí na raste cien elektrickej energie. „Odstavenie V-1 je politické rozhodnutie síce technicky realizovateľné, ale jeho ekonomické a iné dôsledky draho zaplatia občania.” V súvislosti s nedávnymi mohutnými výpadkami elektrickej energie napríklad v USA a Kanade, ale aj v Európe, hovorí, že liberalizačné snahy a tendencie sú spojené s maximalizáciou ziskov, a to aj na úkor rozvoja a údržby a so znižovaním nákladov takmer za každú cenu. Keďže spotreba elektrickej energie vo väčšine vyspelejších krajín sveta neustále rastie a výrobné a rozvodné zariadenia sa neobnovujú príslušným tempom, bolo iba otázkou času, kedy nastane väčšia porucha. Napríklad dlhodobý nedostatok vo výrobe elektrickej energie v Taliansku a chýbajúce prenosové schopnosti vedení sú dlhodobo známe a predsa ich trhový systém neriešil. Totálne liberálny prístup k riadeniu ekonomík sveta ukázal, že trhové princípy v niektorých odvetviach nie sú schopné vyriešiť problémy. Ukazuje sa, že

trhové princípy

nie sú tie najlepšie metódy pre spoľahlivé zabezpečovanie dostatku elektrickej energie. Ona má aj charakter služby a malo by sa k nej pristupovať ako k službe nevyhnutnej k životu. Čiže nemožno ju považovať len za výrobok, ktorý sa riadi len trhom. Investície do výroby elektrickej energie výrazne poklesli, napríklad v Nemecku o 40 %, v Rakúsku o tretinu. To zapríčinilo, že niektoré krajiny, ktoré mali relatívny nadbytok možností výroby elektrickej energie, ich teraz majú nedostatok. V zabezpečení dispečerskej rezervy sa dokonca dostali pod hranicu bezpečnostného minima, ktoré je v tomto odvetví asi 15 % priemerného dlhodobého výkonu. Kým v Španielsku v roku 1995 predstavovali rezervy 29 % bežného výkonu, v súčasnosti sú iba 9 %. V Taliansku rezervy poklesli pod hranicu technického minima 5 % na hodnotu 1,5 percenta. Výpadky elektrickej energie sprevádzali dokonca aj straty na ľudských životoch. Tieto negatívne skúsenosti by sme mali podrobne analyzovať a prijať náležité opatrenia. Všetky veľmi zjednodušené tvrdenia o tom, že u nás sa také niečo

nemôže stať,

sú v súčasnosti prinajmenej diskutabilné. Profesor prízvukuje, že z každej skúsenosti existujú ponaučenia. Civilizácia sa vyvinula takým smerom, že bez elektrickej energie sa nedajú zabezpečiť ani základné ľudské potreby, a keď, tak ťažko a veľmi nepohodlne. „Celoplošné výpadky dodávky elektrickej energie sú sprevádzané veľkými hospodárskymi stratami, ale aj stratami na ľudských životoch. Trh si sám nevie poradiť s týmto problémom. Dlhodobo bezproblémová prevádzka elektroenergetiky sa u nás stala akoby príčinou určitej letargie a na energetiku sa z pohľadu dlhodobého rozvoja akosi zabudlo. Každodenná mediálna kritika elektroenergetiky, ktorá prebieha nielen na Slovensku, ale v celej Európe, spôsobila napríklad aj to, že technické vysoké školstvo zamerané na energetiku, má, pevne verím, iba dočasný nedostatok študentov. Ako dekan sa sám seba musím pýtať, že kto by šiel s radosťou študovať odbor, ktorý je stále kritizovaný? S tým súvisí aj potreba rešpektovať vývoj poznatkov a

názory odborníkov.

Vzhľadom na to, že Slovensko bude mať v dohľadnej budúcnosti odstavených viac ako 1500 MW inštalovaného výkonu, treba urýchlene začať pracovať na novej energetickej politike, ktorá by mala zasadiť pevný rámec a istoty pre investorov i zákazníkov energetiky aspoň na 25 rokov", dodal dekan.

Vladimír Turanský