Kliatba rasistických peňazí

Obete apartheidu žalujú 22 svetoznámych firiem, koncernov a bánk

Zločiny spáchané počas vlády apartheidu v Juhoafrickej republike sú známe celému svetu. Krajina bola vďaka tomu v minulosti vystavená izolácii a medzinárodným sankciám. Po zmene režimu nastal čas zrátania dlhov. Výsledkom je proces, ktorý sa začal v New Yorku. Obžalovaní sú bývalí predstavitelia moci a (čo dáva celej záležitosti pikantnú príchuť) 22 firiem, koncernov a bánk. Konkrétne obvinenia pre takých predstaviteľov globálneho priemyslu, ako je IBM, Citigroup, Credit Suisse, BP, Exxon Mobil, Shell, Ford, GM, ale aj nemecký DaimlerChrysler, Rheinmetall či Dresdner Bank a Commerzbank, sa týkajú podpory a pomoci niekdajšiemu vládnucemu režimu Juhoafrickej republiky.

Podľa washingtonského advokáta Michaela Hausfelda, ktorý zastupuje žalobu, boli menované firmy integrálne prepojené s hanebnými činmi apartheidu - genocída, vraždy, mučenia, znásilnenia. Nemecký Spiegel konštatoval, že ide o „senzačnú výčitku“. Od procesov týkajúcich sa holokaustu, znamenajúcich takmer katastrofu pre švajčiarske banky, sa však mnohé zmenilo. A tak sa na 170-stránkovom spise obžaloby rad za radom spomínajú „prešľapy“ mocných koncernov.

Nemecký zbrojársky komplex Rheinmetall v 70. rokoch porušil zbrojné embargo a cez Paraguay prepašoval do Durbanu kompletnú fabriku na výrobu munície. (Niekoľko manažérov spoločnosti už v Nemecku v tejto súvislosti odsúdili.) Okrem toho sa firma podieľala na výcviku juhoafrických vojakov.

„Extrémne lukratívnym obchodným ponukám“ sa nebránil ani DaimlerChrysler. Napríklad dodávkami pancierových vozidiel typu Büffel a Casspir. Potvrdzujú to slová jedného z akcionárov spoločnosti Joachima Jungbecka, ktorý (po svojom návrate z JAR) v roku 1988 hrdo vyhlásil, že obrnenci boli nasadení pri „obsadzovaní a kontrole čiernych štvrtí“.

Apartheid medzitým údajne financovali miliardovými kreditmi: Credit Suisse, UBS, Citibank, J.P. Morgan Chase, Dresdener Bank a Commerzbank.

A rasový identifikačný systém, ktorým sa kontrolovalo čierne obyvateľstvo, sa podľa obžaloby opieral o počítače IBM. Spojené štáty boli napokon pre JAR najväčším dodávateľom osobných počítačov, pričom úplne hore sa nachádzala firma IBM. Koncern si bol vedomý využitia svojich produktov a na 146. strane žaloby sa uvádza citát vedenia IBM: „Nie je naším spôsobom predpisovať zákazníkom, ako sa majú správať.“

Konkrétne finančné odškodnenie sa zatiaľ nespomína. Ale možno očakávať miliardové sumy, najmä ak sa vezme do úvahy fakt, že advokátska kancelária Cohen, Milstein, Hausfeld & Toll (CMHT), zastupujúca 91 žalujúcich osôb, patrí podľa National Law Journal medzi 25 najostrejších právnických tímov Ameriky.

Mladen Bosiočič