AKO TO, ŽE SA ZASTIERA HLAVNÁ PRÍČINA?

To, o čom sa v súvislosti s prebiehajúcou protestnou aktivitou lekárnikov nehovorí, je príčina problému. Prioritné je totiž porušovanie zákona zo strany zdravotných poisťovní. Výšku dlhu za lieky a zdravotnícke pomôcky vydané pacientom zo strany zdravotných poisťovní verejným lekárňam presiahla 6 mld. Sk. Lehota splatnosti faktúr za lieky na lekárske predpisy sa pohybuje na úrovni 180 dní, pričom zákon ustanovuje 30 dní. Ešte je tu však nedoplatený dlh za zrušenú DZP Perspektíva za vydané lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorý tvorí asi 120 mil. Sk (30 % celkového objemu pohľadávok verejným lekárňam). Z medzinárodného hľadiska je takáto zadlženosť v štátoch EÚ nemysliteľná. Lekárnici vidia najväčšie dôvody v postupe zdravotných poisťovní (ZP), konkrétne v rozpore s ustanovením § 10 Liečebného poriadku. Prirátať k tomu možno zlyhanie kontrolných mechanizmov, predovšetkým na úrovni ministerstva zdravotníctva v posledných rokoch, nečinnosť správnych a dozorných rád ZP, ale aj neefektívnu revíznu činnosť ZP v oblasti preskripcie liekov, pričom náklady na lieky tvoria 40 % nákladov a medziročný nárast 15 %. Metódu predpisovania liekov a zdravotných pomôcok a ich úhradu (t. j. cenu, ktorú zdravotná poisťovňa je povinná zaplatiť) - stanovuje štát (ministerstvo zdravotníctva a vláda ) v tzv. Liečebnom poriadku. Predpisovanie a používanie liekov je v súlade so zákonom, ale je nákladnejšie než finančné možnosti určené štátom na túto kapitolu. Rozdiel vo forme dlhov úverujú s obrovskými rizikami subjekty tzv. liekového reťazca (výrobca, distributér, majiteľ lekárne). Odborníci zaoberajúci sa touto problematikou upozorňujú však aj na ďalšie skutočnosti - spotreba v počte balení liekov nerastie, ale stúpajúce náklady v tejto oblasti ženú do výšky najmä vonkajšie vplyvy. Napr. RNDr. Ján Šipeky v tejto súvislosti v odborných masmédiách pripomenul, že významnou zmenou vo financovaní lôžkovej časti zdravotníckej starostlivosti bolo zavedenie prospektívneho rozpočtu v roku 1999. V tomto období išli úsporné opatrenia nemocníc tak ďaleko, že hospitalizovaných pacientov vyzývali, aby si na obdobie ležania v nemocnici zabezpečili lieky, ktoré pravidelne užívajú. Z hľadiska zdravotných poisťovní je to len presun nákladov, lebo chorý človek liečbu skutočne potrebuje a zvyčajne aj dostane, len náklady na lieky na recept sú vyššie... Sú tu aj ďalšie ekonomické kroky, ktoré ovplyvnili túto problematickú oblasť. V máji roku 1999 sa napríklad zvýšili maximálne ceny liekov o 10 %, čím sa čiastočne kompenzoval pokles kurzu našej koruny pred voľbami 1998, 1. júla 1999 sa zasa zvýšila daň z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky o 4 %, čo znamená nárast koncových cien o 3,321 %. Tieto kroky sa v plnom rozsahu premietli vo zvýšení nákladov, lebo v tom období bolo približne 2500 liekov s plnou úhradou. V roku 2003 sa zvýšila sadzba dane z pridanej hodnoty na 14 %, čo znamená ďalší nárast koncových súm o 3,110 %. V súčasnosti tvorí DPH väčší podiel na cene lieku, ako je podiel marže distributéra na koncovej cene lieku... Ekonomických údajov, ktoré vyháňajú do výšky náklady, je oveľa viac, no nesmieme v tejto súvislosti zabudnúť ani na tie ľudské, medzi ktoré patrí napríklad starnutie populácie, zhoršenie životného prostredia, zmeny v životnom štýle, zvýšenie požiadaviek obyvateľov na kvalitu života a, samozrejme, úspechy farmaceutického priemyslu... Problém je teda určite zložitejší, ako sa prezentuje. No bolo by dobre si v tejto súvislosti položiť aj otázku, čo je to za systém, v ktorom môže zdravotné poisťovníctvo takto dlhovať? Výsledok je známy: problémy lekárnikov i pacientov.

Podľa posledných informácií Slovenská lekárnická komora (SLeK) odmieta škandalizovanie lekárnikov a vyhrážky ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca o potrebe razantne a rýchlo pristúpiť k uvoľňovaniu systému licencií. Jej prezident Peter Mihálik vo svojom vyhlásení upozornil, že „zo sľubov a z vyhrážok sa nákup liekov nedá zabezpečiť“. Ministra preto žiada, aby zabezpečil dostatok peňazí do zadlžených zdravotných poisťovní. V súvislosti so situáciou v lekárňach uviedol, že zámerom lekárnikov je predovšetkým zachovať ústavné právo občanov na zdravotnú a teda aj lekárenskú starostlivosť. Mnohé zo slovenských lekární sú od pondelka 10. novembra zatvorené, ostatné vydávajú lieky do vyčerpania zásob. Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že od 15. novembra má do platnosti vstúpiť nová kategorizácia liekov, ktorú väčšina lekárnikov v stredu ešte nemala k dispozícii. No to nie sú jediné problémy, ktoré sa v tomto období spájajú s možnosťami liečby u nás. Napríklad lekári zo Slovenskej únie špecialistov opakovane kladú ministrovi zdravotníctva niekoľko vážnych otázok. Z únie sa okrem iného pýtajú, kto ponesie zodpovednosť za neošetrenie nadlimitného pacienta, kto bude financovať zdravotnú starostlivosť nad limit a akým spôsobom sa majú poskytovať lieky pacientom po vyčerpaní limitu na lieky , ktoré má pacient ústavným právom dostať bezplatne... Konkrétne odpovede na tieto otázky však nezaujímajú len odborných lekárov, ale aj chorých...

Ľudmila Koníková