MILIARDY Z CUDZINY?

Správca Hospodárskeho klubu (NEF), šéfredaktor Hd P. Kasalovský zverejnil 30. októbra t. r. otvorený list verejnosti, aby zvážila možnosť daňovej amnestie pre občanov SR za návrat nezdanených peňazí odložených v zahraničí. Jeho podnet vychádza z toho, že by bolo správne a prospešné, aby takéto financie predsa len pracovali v krajine svojho pôvodu, t. j. v Slovenskej republike. V predmetnom liste zdôraznil aj ten fakt, že títo vkladatelia sú nielen neodhaliteľní, ale aj nepostihnuteľní. Na mysli mal aj úspešnosť takéhoto počinu vlády S. Berlusconiho, ktorej výsledkom bol prílev 113 miliárd EUR počas jedného roka do talianskych bánk. Ďalej to, že SR nevyhnutne potrebuje finančné zdroje, a najlepšie by boli tie, ktoré z nej odišli. O vyjadrenie požiadal v súlade s platným znením tlačového zákona najvyšších ústavných činiteľov a celý rad významných osobností hospodárstva SR. Dnes uverejňujeme názor predsedu SOPK Petra Mihóka.

- Vážený pán šéfredaktor, myšlienka návratu peňazí z rôznych dôvodov a príčin alokovaných v zahraničí do obehu vnútornej ekonomiky je obľúbenou témou v rôznych končinách sveta a takmer každý ekonóm či politik sa minimálne raz vo svojim živote nad riešením tohto problému zamyslel. Vidina legálneho návratu finančných zdrojov do krajiny ich pôvodu je často veľmi lákavá, najmä v tých prípadoch, keď je ekonomika podkapitalizovaná, ale ak chceme realizovať významné štrukturálne projekty, na ktoré sa z prostriedkov verejných financií nevytvára dostatok zdrojov. Preto každý, kto numericky počíta, sa stáva logickým prívržencom tohto riešenia.

Priznávam sa, že určitý čas som tiež o ňom uvažoval. Ekonomika však nie je len o číslach. Ekonomika a spoločnosť je tiež o kvalite života a o jeho hodnotách. Zdravá ekonomika sa môže vyvíjať len v zdravom spoločenskom a politickom prostredí. Ináč dochádza k degradácii hodnôt, ľudí, národa a krajiny ako celku. Krajina s hodnotami je krajinou vytvárajúcou perspektívy pre ekonomiku a pre ľudí. Preto nemôžeme z celého širokého spoločenského či ekonomického spektra násilne vytrhnúť určitú oblasť, pre ktorú v určitom momente prestanú platiť pravidlá hry. Je to to isté, ako vytvoriť podmienky pre neregulárny gól, a potom ísť tvrdo podľa pravidiel.

Slovensko, tak ako mnohé iné krajiny, je v období radikálnych spoločenských a ekonomických zmien poznačené určitou degradáciou hodnotových kritérií. Nedávajme preto hodnotovým princípom ďalšiu ranu, aj keby to mala byť rana z milosti. Kde sú potom hranice takéhoto „odpustku“ zo strany štátu? Štát nebude mať potom právo odmietnuť požiadavky na „odpustky“ ani v iných oblastiach. Na kupčenie s „odpustkami“ doplatili aj silnejšie a významnejšie spoločenstvá, ako je Slovenská republika. Cením si, vážený pán šéfredaktor, že ste vyšli s touto iniciatívou. Verím, že vyvolá podnetnú diskusiu, najmä diskusiu o hodnotách nášho života, lebo ona môže ovplyvniť etické kritériá Slovenska 21. storočia.

P. S. Len na okraj chcem poznamenať, že zatiaľ ani v jednej krajine, ktorá išla touto cestou, nedošlo ani k masívnemu prílevu takýchto peňazí do ekonomiky, ani tieto zdroje nevytvorili základ výraznejšieho ekonomického rastu.