Hľadanie úniku?

Uviazli v irackej pasci

Talianska vláda včera vyhlásila za deň národného smútku deň, keď sa uskutoční pohreb talianskych vojakov, ktorí v stredu tragicky zahynuli v Iraku. Deň útoku však nemusí byť míľnikom len pre Taliansko, ale aj pre celkový vývoj v Iraku. Nie je totiž vylúčené, že krajiny, ktoré doteraz boli ochotné vojensky pomôcť Britom a Američanom, začnú prehodnocovať svoju prítomnosť v krajine.

Nie náhodou predstavitelia v Ríme opakovane zdôraznili, že Taliansko napriek tragédii ponechá svojich vojakov v Iraku. „Kabinet potvrdil úsilie a zodpovednosť, ktorú na seba Taliansko vzalo vedno so svojou dôležitou vojenskou misiou,“ uviedol aj včera oficiálny zdroj počas prestávky v zasadaní vlády. No práve tým, že politici na Apeninskom polostrove v tejto otázke vystupujú až nápadne rozhodne a odhodlane, zvýrazňujú jej dôležitosť a citlivosť.

Lebo v ďalších štátoch v tomto smere badať pochybnosti. „Plánované vyslanie japonských vojakov do Iraku nie je možné v súčasných bezpečnostných podmienkach v tejto krajine,“ uviedol včera hlavný tajomník vlády Jasuo Fukuda. V podobnom duchu uvažujú aj politici v Soule. „Kórejská republika nepošle do Iraku viac než 3000 vojakov ani napriek tomu, že Washington od nej žiadal väčší vojenský príspevok,“ vyhlásil včera juhokórejský prezident Ro Mu-hjon. Už vôbec sa nedá očakávať, že svojich vojakov do Iraku vyšlú krajiny, ktoré aj doteraz boli zdržanlivé. Francúzsko je, ako tvrdí minister zahraničných vecí Dominique de Villepin, pripravené pomôcť pri obnove Iraku, len ak bude obnovená zvrchovanosť krajiny a moc odovzdaná do rúk miestnej dočasnej vlády. Ak k tomu pridáme fakt, že väčšina medzinárodných organizácií vo väčšej či menšej miere už opustila Irak, scenár, podľa ktorého americko-britská koalícia postupne zostane v Iraku osamotená, sa stáva omnoho reálnejší.

Zrejme si to uvedomujú aj v Londýne a vo Washingtone. Zaujímavý je postreh švajčiarskeho denníka Le Temps, ktorý si všíma najnovšie snahy Washingtonu urýchliť proces odovzdania moci Iračanom. To znamená, že aj keď Američania odmietajú priznať neúspech okupačnej stratégie, sú pripravení prikročiť k ďalšej fáze a odovzdať existujúci chaos Iračanom samotným, dodávajú noviny. Francúzsky Libération má podobný názor a konštatuje, že vo Washingtone sa zúrivo diskutuje o tom, akoby sa mohli Spojené štáty aspoň čiastočne a po malých krôčikoch stiahnuť z Iraku. Podľa denníka Libération toto strategické stiahnutie bude najskôr zahalené nálepkou „irakizácia“ podobne ako kedysi termín „vietnamizácia“ zastieral odchod amerických vojakov zo Saigonu.

Pravdepodobnosť spomínaného vývoja dosvedčuje aj včerajšie vydanie denníka Washington Post. Vláda amerického prezidenta Georga W. Busha plánuje podporiť vytvorenie reorganizovaného vládneho orgánu v Iraku, ktorý bude disponovať väčšími právomocami než súčasná vládna rada, informujú noviny, citujúc dobre informovaného predstaviteľa USA, ktorý si želá zostať v anonymite. Nový vládny orgán by mal vzniknúť do budúceho leta. Rozhodnutie je výsledkom dvojdňových intenzívnych konzultácií v Bielom dome, na ktoré vláda USA urýchlene povolala aj správcu Iraku Paula Bremera. Na konzultáciách na vysokej úrovni sa zúčastnili šéfovia rezortov diplomacie a obrany, Colin Powell a Donald Rumsfeld, ako i prezidentova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleeza Riceová. Cieľom rozhodnutia USA podporiť novú irackú vládu je urýchlenie odovzdania moci v Iraku, končí Washington Post.

Rastislav Boldocký

-raster-

Nekonečná špirála obetí

Počet obetí stredajšieho útoku na taliansku základňu v juhoirackom meste Násiríja sa zvýšil na 28 po tom, ako ťažkým zraneniam podľahol jeden Talian a jeden Iračan. Oznámila to včera talianska štátna televízia RAI s odvolaním sa na armádu. Americká armáda medzitým včera informovala, že príslušník jej 1. obrnenej divízie podľahol zraneniam, ktoré utrpel v stredu po náraze svojho vozidla na bombu umiestnenú pri ceste v Bagdade. Explózia zranila ďalšieho vojaka. Posledné úmrtie zvýšilo počet amerických vojakov zabitých pri akcii v Iraku na najmenej 156 od 1. mája, keď prezident USA George W. Bush ohlásil koniec hlavných bojov.