Mzdy kontra prestíž profesie

Pretrváva nivelizácia, no aj disproporcia potrieb a spotreby

Profesie, ktoré majú v očiach verejnosti najväčšiu prestíž, sú v domácich podmienkach veľmi zle odmeňované. Týka sa to napríklad lekárov, vedcov, učiteľov, čo sú profesie medzi ľuďmi najviac uznávané, ale aj mnohých ďalších povolaní. Ako jeden z dôvodov označujú odborníci fakt, že ide o povolania, ktorých príslušníci sú na výplatnej páske štátnych inštitúcií, a teda v podstate závislí od rozpočtu. Sociológovia uvádzajú ešte jeden dôvod, prečo rebríčky prestíže nezodpovedajú rebríčku príjmov. Platová deformácia čiastočne vychádza z dôb minulého režimu. Mnohé profesie a remeslá mali vysoké príjmy, hoci aj z nelegálnych kšeftov, a vôbec nemuseli mať prakticky žiadne vzdelanie. To sa postupne začalo vnímať ako norma. Druhou stránkou mince je, že minulý režim niektoré zamestnania uprednostňoval, napríklad robotnícke profesie. Podľa odborníkov bude trvať zmena platovej štruktúry ešte veľa rokov a urýchliť by ju azda mohol iba väčší priestor pre súkromnú prax. Štátny rozpočet bude zrejme dlho napätý a vzhľadom na to, že sa na začiatku budúceho tisícročia stav štátnych financií ešte zhorší a že pravdepodobne príde očakávaná kríza dôchodkového systému, nemôžu ľudia platení rozpočtom očakávať žiadne veľké skoky vo svojich príjmoch. Pritom lekári v rebríčku najprestížnejších zamestnaní jednoznačne vedú. Obdiv k lekárom je historicky daný. Je to

exkluzívna profesia,

ktorá má akúsi magickú moc, je spojená so slovami život a smrť. V tomto prípade neuvažujú ľudia o prestíži prostredníctvom príjmu. Veď napríklad odborná kožná lekárka v nemocnici po atestáciách so šestnásťročnou praxou má hrubú mzdu približne 10-tisíc Sk. Inak to nie je ani u vysokoškolských profesorov. Tí majú v priemere mesačne okolo pätnásťtisíc. Vo Francúzsku odborník na vysokej škole zarába približne trikrát viac ako priemerný Francúz. Nemecký profesor po dlhoročnej praxi môže „vyjsť“ na 2,5 krát viac ako je priemerná mzda v krajine. Znalci oboch odborov však upozorňujú, že u nás na rozdiel od vyspelých krajín neexistuje výraznejší rozdiel medzi vysokoškolskými profesormi a učiteľmi na základnej či strednej škole. Napríklad v Rakúsku majú učitelia na základnej škole asi o desať percent viac ako je celoštátny priemer. Čím vyšší je stupeň, kde učiteľ učí, tým je diferenciácia v porovnaní s nami väčšia. O nič lepšie nie sú na tom ani naši vedci a výskumníci. Kým v USA či Nemecku má vedecký pracovník stopercentne zabezpečený svoj životný štandard a postavenie, u nás si musí podobne ako učitelia privyrábať. Základným cieľom trhovej ekonomiky je zvyšovanie životnej úrovne. Štatistiky dokumentujú, že transformácia na Slovensku

výrazne zhoršila

kvalitu života väčšiny obyvateľstva. Nesúlad medzi potrebami a spotrebou stále pretrváva. Reálne príjmy na osobu za všetky domácnosti SR predstavoval v minulom roku iba 79,1 percenta z úrovne roku 1989. Doterajšie sociálne koncepcie sa podpísali pod zníženie sociálnych príjmov o 37,5 percenta. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve vlani dosiahla približne 13-tisíc Sk, jej reálna hodnota v porovnaní s rokom 1989 klesla o 10,6 %. Stále dochádza aj k prehlbovaniu dôchodkovej diferenciácie, najbohatších 20 % občanov disponuje s viac ako 34 percentami dôchodkov a tento trend bude pokračovať.

Eleonóra Bujačková