|
|||||||||||||||||
Piatok 14.Novembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nemecké brzdyNástrahy federálnej štruktúry Nemecko nielenže v rozhodujúcej miere vstupuje do debaty o novej európskej ústavnej zmluve, ale podľa všetkého sa bude musieť venovať aj úpravám vlastnej ústavy. A zatiaľ čo Berlín na celokontinentálnej úrovni presadzuje centralistickejšie riešenia, nie je vylúčené, že doma bude musieť ustúpiť odstredivým tlakom sebavedomých spolkových krajín. Základným problémom nemeckého federalizmu je, že sú jednotlivé úrovne vlády navzájom natoľko poprepletané, že obyčajne blokuje jedna druhú, preto je veľmi ťažké presadiť akúkoľvek reformu, napísal britský týždenník The Economist. Najlepším príkladom je nedávne hlasovanie Bundesratu, hornej komory parlamentu, ktorá dočasne nepodporila plány znížiť dávky pre dlhodobo nezamestnaných a zreformovať Federálny úrad práce. Vládny balík daňových a sociálnych reforiem sa tak ocitol v ohrození. Aj preto v týchto dňoch začala s prácou osobitná komisia, zložená z členov hornej a dolnej komory nemeckého parlamentu, ktorej úlohou je pripraviť návrh modernizácie federálnej štruktúry. The Economist základy súčasných ťažkostí vidí v minulosti. Súčasný model vznikol ako výsledok rokovania medzi už formovanými spolkovými krajinami (je tu určitá podobnosť so súčasným procesom tvorby európskej ústavnej zmluvy). Zárukou zachovania ich suverenity mal byť práve Bundesrat, ktorého zloženie nie je priamo volené ako v prípade Bundestagu, ale poslancov sem delegujú jednotlivé spolkové krajiny. Takéto ústavné riešenie sa zachovalo aj po druhej svetovej vojne. Keďže sa termíny volieb v jednotlivých spolkových krajinách nezhodujú s termínom celonemeckých parlamentných volieb, v Bundesrate má spravidla prevahu opozícia (vládnej strane obyčajne klesá popularita v medzivolebnom období). Tempo reforiem sa tým výrazne spomaľuje. Osobitná komisia by so svojou prácou mala skončiť asi o rok, no už teraz sa objavujú hlasy, že nemožno očakávať radikálne zmeny ústavy. Reformu totiž musia schváliť obe komory parlamentu, a to dvojtretinovou väčšinou. Navyše, nie je pravdepodobné, že najmä bohatšie spolkové krajiny budú súhlasiť s výrazným obmedzením počtu oblastí a otázok, pri ktorých Bundesrat môže vetovať rozhodnutia. (by) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |