Doprivatizácia zatiaľ nie

Pre Gaz de France bol vstup do SPP najväčšou investíciou v jeho histórii

Už z výsledkov parlamentných volieb na jeseň minulého roka bolo jasné, že privatizácia strategických podnikov sa nezastaví. Zavŕši sa nielen rozbehnutý proces privatizácie Slovenských elektrární, ale doprivatizujú sa aj tie podniky, ktorých 49-percentné podiely (plus manažérske právomoci) už získali strategickí investori. Vládna garnitúra, ktorá je pri moci prakticky už druhé volebné obdobie, potrebuje totiž finančné zdroje na splatenie štátneho dlhu, a tiež na splnenie sľubov o úspešnom naštartovaní reforiem. Jedinú bariéru, ktorú bolo v doprivatizácii treba prekonať, bola novelizácia tzv. zákona o veľkej privatizácii. Poslanci NR SR po búrlivej diskusii však predložený návrh novely pred niekoľkými dňami schválili (potrebná bola len jednoduchá väčšina), a tak sa proces doprivatizácie začne v krátkom čase zrejme pripravovať. Na otázku, ako sa pri doprivatizácii jednotlivých z 15 strategických podnikov bude konkrétne postupovať, by mal vládny kabinet odpovedať svojím rozhodnutím už v najbližších dňoch. Do kariet zástancom doprivatizácie nahral aj fakt, že vstup zahraničných investorov do SPP, Transpetrolu a troch rozvodných podnikov priniesol výrazné zvýšenie ich ziskov. A tak viditeľné zlepšenie hospodárskych výsledkov za prvý polrok v podnikoch, kde strategickí investori majú 49 % akcií, opäť využili ako argument na posilnenie svojich tvrdení o tom, že štát je zlým vlastníkom. Iste, napríklad pre taký podnik ako SPP vstup dvoch silných európskych spoločností (Ruhrgas a Gaz de France) priniesol posilnenie postavenia podniku na európskom trhu s plynom. No keby sa od januára tohto roka neboli ceny plynu zreálnili do výšky 90 % oprávnených nákladov a primeraného zisku SPP, aj dividendy pre štát ako 51-percentného akcionára by veru nedosiahli takú potešujúcu úroveň (vlani bol zisk SPP 8 mld. Sk a tento rok by mal byť približne až 14 mld. Sk). Na druhej strane treba však pripomenúť, že SPP už nielenže

nemusí dotovať

zo ziskov za tranzit miliardovými sumami nákupné ceny plynu, ale nemusí ani odvádzať mimoriadne odvody do štátneho rozpočtu. Tie tvorili ročne od 2 až do 5 mld. Sk. Navyše, keby sa do vedenia firmy neboli pred vstupom strategických investorov dosadzovali manažéri po straníckych linkách, ale skutoční odborníci, mohlo byť hospodárenie podniku oveľa efektívnejšie. Ba ani imidž a práca plynárov nemuseli utrpieť ujmu. A to už nehovoríme o tom, že schopní manažéri by veru nečakali na strategických investorov a sami by rozbehli reštrukturalizáciu, obmedzovanie nákladov. V súvislosti s cenou za privatizovaný balík SPP dal čas za pravdu tým, ktorí neprotestovali proti jej konečne výške. Veď keby bola vyššia, logicky by ceny plynu išli hore ešte radikálnejšie. Aj keď podľa našich informácií pre Gaz de France bola cena za vstup do SPP najväčšou investíciou v doterajšej histórii firmy, predsa len jej vedenie, ako aj vedenie nemeckej spoločnosti Ruhrgas (väčšinu jeho akcií už získal E.ON ) by do transakcie nevstúpilo, keby sa im vložené investície

aj so ziskom

v stanovenom čase nevrátili. Pokiaľ ide o doprivatizáciou strategických podnikov, vládna garnitúra práve s doprivatizáciou SPP zatiaľ neuvažuje. Dôvod je jednoduchý. Výška dividend a jej vývoj sú na najbližšie roky pre štát výhodné. Rovnako sa nemieni ponáhľať ani s doprivatizáciou Transpetrolu z rovnakých dôvodov. Ak aj kompetentní o doprivatizácii časom rozhodnú, nemožno zabúdať, že strategickí investori majú predkupné právo na stanovené percentá akcií. Takže v hre bude už iba menšinový balík. A to sa pravdepodobne odzrkadlí na poklese ceny. Predkupné právo vrátane manažérskych právomocí majú strategickí investori aj v Západoslovenskej energetike (ZSE), vo Východoslovenskej energetike (VSE) a v Stredoslovenskej energetike (SSE). Ako z vyjadrení ich predstaviteľov vyplýva, že ho využijú všetci. Schválenie novely zákona o veľkej privatizácii ovplyvní aj privatizáciu Slovenských elektrární. Odpoveď na otázku, koľko percent akcií vláda ponúkne záujemcom, sa dočkáme zrejme tiež v dohľadnom čase. Samozrejme, pre akéhokoľvek záujemcu je už

na prvý pohľad

lukratívnejšie získať majoritu. Vzhľadom na fakt, že privatizáciu 49 % akcií však s manažérskymi právomocami považuje terajší minister hospodárstva Pavol Rusko za „kamuflᾓ, dá sa očakávať, že bude presadzovať do privatizácie Slovenských elektrární najmenej 51-percentný balík akcií. Do privatizácie pôjde až šesť teplární, ktoré vznikli reštrukturalizáciou Slovenských elektrární a troch rozvodných podnikov. Kým P. Rusko navrhuje, aby samosprávy dostali maximálne 49 % a investori väčšinu - od 51 % až po 66 % akcií, zástupcovia niektorých z dotknutých samospráv žiadajú prevod 100 % majetku teplární. Ako sa táto otázka dorieši, je zatiaľ otázne. Do rekonštrukcie a modernizácie teplárenských zariadení však treba investovať a samosprávy nemajú prostriedky. Silný investor však príde len vtedy, keď o využití svojich prostriedkov bude môcť aj rozhodovať.

Zdena Rabayová