Franz Liszt slovenský skladateľ

Lausanské vydavateľstvo L'Age d'Homme publikovalo v tomto roku knižku môjho slovenského a švajčiarskeho krajana doktora Miroslava Demku. Po titulku FRANZ LISZT COMPOSITEUR SLOVAQUE nasleduje 107 strán nabitých konkrétnymi a presnými informáciami, citátmi a prameňmi, ktoré prostredníctvom ústrednej osobnosti hudobného skladateľa a literárneho autora Franza Liszta odkrývajú sociálno-politický kontext jeho života a Slovákov 19. storočia. Detail za detailom autor nekompromisne rozmetáva staré klamstvá o tom, že my Slováci by sme nemali kultúru ani históriu, ba ani len národnú inteligenciu a už vôbec nie akúkoľvek národnú pamäť. Manipulácia vždy bola, ibaže v porovnaní so staršou, tá dnešná je vďaka technickému pokroku a tiež internetu ešte rýchlejšia, masovejšia a ešte účinnejšia. Použime ju tentoraz na informáciu: pre Slovákov je pozitívna a pre starých klamárov prinajmenšom nepríjemná. Ti, čo ohovárali a odjakživa podceňovali Slovákov, dúfajú, že knižka Franz Liszt slovenský skladateľ prejde bez povšimnutia, veď napokon slovenský národ sa má čo obracať v boji o každodenné ekonomické a fyzické prežitie.

Lenže toto stručné historické dielo vyšlo vo Švajčiarsku a jeho obsah, analýzy a fakty, vedúce prirodzene k evidentným záverom, sú už známe po celej Európe, v kruhoch historikov, ale aj vo vrstvách istej inteligencie. Navyše, vždy sa nachádzali a dodnes nachádzajú v národnom vedomí a podvedomí bratských etnických skupín, tak v Bretagni vo Francúzsku, ako v Benátkach v Taliansku, alebo v severnej Európe. Autor Miroslav Demko má zásluhu, že všetky tieto roztrúsené informácie, nachádzajúce sa po európskych knižniciach a archívoch, vo všetkých možných a často nenápadných zdrojoch, systematicky pozbieral a po rokoch konečne publikoval. Výnimočnosť Miroslava Demku spočíva v jeho talente postaviť otázku, v jeho schopnosti uchopiť detail ustrnutého tvrdenia a otočiť ho na rýdzo logickú otázku. A tiež v jeho vytrvalosti pátrať po odpovedi toľko, koľko treba. Aj Pompeje boli pokryté novou zeminou a novou vegetáciou, a po stáročiach si už nikto ani nezmyslel, že to mesto existuje pod niekoľkými metrami popola z lávy Vezuvu. Aj František Liszt, ktorého starý otec sa volal Juraj List, sa vracia Slovákom, napriek metrom klamstiev a napriek ukradnutiu jeho osobnosti, národnosti, talentu a diela.

Veľa dezinformácii sa usadilo vo vedomí ľudí zo zámerne pomýleného prekladu kľúčových termínov: Magyar - Maďar sa prekladá termínom Hongrois a Maďarsko ako Hongrie. František Liszt sa predstavoval „Je suis Hongrois“ (Som Hongrois) aj keď nehovoril po maďarsky. Franz Liszt hovoril rečou svojich rodičov a svojej rodnej zeme, teda po slovensky a tiež po francúzsky apo nemecky. Akým bol teda Maďarom, keď po maďarsky nehovoril? A prečo sa teda predstavoval ako „Hongrois“? Otázka je jednoduchá a odpoveď logická. Žil v Rakúsko-Uhorsku, patril k bezprávnemu a utláčanému národu a chcel jasne prejaviť, že nebol ani Maďarom, ani Nemcom, ani Čechom, ale jedincom žijúcim v „nedemokratickej federácii“, vtedy známou pod termínom Hongrie. V tom čase sa Hongrie ešte nestotožňovala s Maďarskom a termín „Slovaque“ sa ešte nepoužíval a dokonca ani neexistoval. To je teda aj dôvod, prečo sa František Liszt nemohol predstaviť ani ako Slovák. Avšak, keď hovoril o svojej rodnej zemi, tak to bola zem okolo mesta, ktorého najmladší názov je Bratislava.

V Resumé autora Miroslav Demko predstavuje svoju knihu v slovenčine súčasným spolurodákom Franza Liszta napríklad takto: „Zápas o Liszta nekončí ani v posledných rokoch jeho života, kde sa úpenlivo zo strany tak Maďarov, ako aj Nemcov (dcéra Cosima) sledoval každý krok Franza Liszta, ktorý vyjadril jednoduchú túžbu, že tam, kde zomrie, tam chce byť pochovaný. O to viac ešte v posledných rokoch jeho života vzrastalo napätie pri každej jeho ceste. Ešte Liszt nebol mŕtvy, keď boli urobené presné plány s právnickým pozadím o prípadnom prevoze Lisztovej mŕtvoly do Budapešti.“

Knižka o slovenskom skladateľovi Františkovi Lisztovi vyšla vo francúzštine. A tak, aby som skrátila, dúfam v čo najkratší časový priestor, ktorý nás oddeľuje od jej prekladu do slovenčiny, prekladám slová vydavateľa L'Age d'Homme uverejnené na zadnej obálke tejto knižky:

„Je suis hongrois (Som Uhor) ... Túto vetu, Liszt často opakoval. Prečo teda napísať dielo snažiace sa dokázať opak? Aká je užitočnosť takéhoto skutku? Nestal sa Liszt, svojím géniom, univerzálnym skladateľom? Franz Liszt, ako všetci Slováci svojej doby, musel zniesť cudzineckú administráciu, ktorá upierala najzákladnejšie práva. Miroslav Demko, doktor hudobných vied, bol dvadsať rokov učiteľom hudby vo Švajčiarsku. Táto skúsenosť, ako aj jeho separácia od svojich koreňov mu umožnila uchopiť a predstaviť dosiaľ nepoznaný a dramatický aspekt života Franza Liszta.“

Západ našu históriu pozná. Keď sa prechádzam po Benátkach, tak tam vidím v tvárach ľudí črty mojich rodákov. Keď sa im predstavím ako Slovenka, tak sa na mňa srdečne, bratsky a trochu záhadne usmievajú, hovoriac: Á, vy ste „Slovako“! Keď som sa kedysi, voziac po francúzskej Bretagni, čítala názvy miest ako Briec, Riec, Pornik, Hanvec, Plabennec, Lesnevev, Plouharnel a videla napríklad ich tradičnú čipkovú tvorbu, tak som sa tam cítila ako doma. Keďže západ, a aj naši maďarskí a českí susedia poznajú naše a nimi tragicky ovplyvnené dejiny, tak by bolo užitočné túto knižku preložiť a zaviesť do škôl na jej základe prepracované a pravdivé učebnice dejepisu. Pretože najdôležitejším faktorom v akejkoľvek individuálnej alebo národnej situácii a v akomkoľvek podnikaní je vedieť KTO SOM? a KTO JE KTO.

Arabella Picot-Nemec