Môže Európa vystúpiť z tieňa?

Nevyhnutnou podmienkou na úspech sú štrukturálne reformy

Ekonomický svet v posledných týždňoch zaplavili správy spoza Atlantického oceánu, hovoriace o úctyhodnom raste, ktorý americká ekonomika v súčasnosti dosahuje. Zároveň boli potvrdením pozície USA ako ťahúňa svetovej ekonomiky na náročnej ceste k oživeniu. Hoci aj Európu potešili minulý týždeň správy o pozitívnom obrate vo vývoji jej vedúcich ekonomík za posledný kvartál, tento predstavuje iba malý krôčik k celkovému zvratu. Budúce napredovanie európskeho hospodárstva ostáva otázne. Európa, ako sa zdá, zotrváva z tohto hľadiska naďalej v tieni veľkého partnera na druhej strane Atlantiku.

Otázka medzikontinentálneho napätia medzi EÚ a USA a schopnosti Európy dosiahnuť ekonomický prelom rezonovala minulý týždeň aj na 9. medzinárodnom finančnom a ekonomickom fóre vo Viedni. Odkaz plynúci z prezentovaných postojov viacerých popredných ekonómov je jasný.

Schopnosť USA omnoho promptnejšie reagovať na meniace sa globálne prostredie stojí do značnej miery za jej náskokom pred európskou ekonomikou. Flexibilita je kľúčom k úspechu. Európa stojí pred obrovskou výzvou, ktorou je urýchlené prevedenie štrukturálnych reforiem skostnateného systému, a to predovšetkým na trhu práce. Ide tu hlavne o problém troch najväčších ekonomík eurozóny.

K tomu, aby sa Európa vôbec pohla z miesta, je podľa Gottfrieda Hellera, vrchného riaditeľa nemeckej spoločnosti FIDUKA Depotverwaltung, nevyhnutné odštartovanie reforiem v jej najväčšej ekonomike - v Nemecku, pretože táto krajina predstavuje asi 30 % európskeho hospodárstva. Práve Nemecko bolo kedysi obdivované za ekonomický zázrak, ktorý predviedlo. Naopak, v súčasnosti je skôr ukážkou zlyhania. Ludwig Erhart, považovaný za otca spomínaného ekonomického zázraku, raz povedal: „Tragédiou Nemecka vždy bolo, že dokázalo rozvíjať svoje schopnosti iba v časoch veľkého nešťastia. Nie je však schopné boriť sa so šťastím.“ Nemecko za posledné dva roky upadlo dvakrát do recesie. Práve v súčasnej ťažkej situácii je podľa Hellera čas ukázať svoju silu. Tú krajina môže nabrať iba reformou zbankrotovaného sociálneho systému. Budúci úspech krajín závisí od toho, či budú schopné zaviesť vhodný mixrast stimulujúcich opatrení, ako sú nízke dane, flexibilita trhu práce, moderná infraštruktúra a vysokokvalifikovaná pracovná sila. Podľa lorda Davida Owena, bývalého britského ministra zahraničných vecí, dôvodom, prečo sa britskej ekonomike darí, nie je jej zotrvávanie mimo Hospodárskej a menovej únie, ale práve reformy, ktoré podstúpila v osemdesiatych rokoch.

Zaujímavý pohľad na mikroekonomické pozadie súčasnej situácie, v ktorej sa starý kontinent nachádza, prezentoval Claus Raidl, predseda výkonnej rady rakúskej spoločnosti Böhler-Uddeholm AG. Podľa neho Európania nie sú na rozdiel od Američanov pravými kapitalistami, pretože nie sú do takej miery oddaní zarábaniu peňazí a zdá sa, akoby sa dokonca za to hanbili. „V USA je aj náboženstvo biznis,“ hovorí Raidl. Naopak, veľa európskych podnikov, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, nie je riadených s primárnym cieľom maximalizácie zisku. Často môže byť vyšším cieľom vytváranie pracovných príležitostí. Raidl takisto nesúhlasí s výslovnou kritikou zamerania sa na vývoj v krátkodobom časovom horizonte. Mnohí kritici tvrdia, že zmýšľanie postavené na kvartálnych výsledkoch nikdy neumožní americkým spoločnostiam sledovať dlhodobú investičnú politiku. Na druhej strane z tohto prístupu podľa Raidla pramení obrovská flexibilita. Práve jej absencia je dôvodom mnohých problémov, s ktorými sa európska ekonomika vyrovnáva. Podľa Raidla ide aj tu o odraz európskej mentality. Jedným z jej typických následkov je problematické fungovanie rizikového kapitálu v Európe. Európania sa nedokážu dostatočne rýchlo rozhodnúť, či sú ochotní podstúpiť dané riziko. Európski podnikatelia majú averziu voči opusteniu zlej investície. Podnik pre nich neznamená iba prostriedok vytvorenia zisku, ale omnoho viac. Prekážku flexibilnejšiemu rozhodovaniu, predovšetkým v Nemecku a Rakúsku, predstavuje tiež tzv. dvojradový systém, v rámci ktorého stojí na čele spoločnosti výkonná a dozorná rada. Ide o systém, ktorý neslúži dostatočne účelu rýchleho rozhodovania. To je práve výhodou amerického jednoradového systému. A nejde o jeho jedinú výhodu. Jednoradový systém podľa Raidla jasne definuje nositeľa zodpovednosti.

Ľubica Martauzová