Úradníci škodia záujmom SR

Spravovať peniaze je náročnejšie ako sieťové odvetvia

Privatizácia sieťových odvetví a liberalizácia v tejto oblasti podľa odborníkov, ako aj skúseností a konkrétnych udalostí v zahraničí nemusia vždy viesť k zlepšeniu fungovania týchto systémov, ale neraz k presnému opaku. Na názor na túto záležitosť sme sa opýtali prezidenta Slovenskej nukleárnej spoločnosti a poslanca Národnej rady SR Tibora Mikuša. Podľa neho to, či môže, alebo nemusí byť štát dobrým vlastníkom, „závisí od kvalitných manažérov, ktorí zavedú dobré pravidlá do vnútra spoločnosti a stabilného legislatívneho prostredia v danej krajine“. Pretože súčasná vláda pri svojich snahách zbavovať sa štátneho majetku sústavne zdôrazňuje práve to, že štát je zlým vlastníkom, zaujímalo nás, či je to skutočne tak. „Keď toto podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš hovorí, tak hneď treba na neho ukázať, prečo dáva miliardy korún do rúk ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi. Pretože spravovať peniaze je oveľa citlivejšia otázka ako spravovať zariadenia v podmienkach existencie štyridsaťročných skúseností s jasnými a pevnými pravidlami. Spravovanie energetického systému, ktorý sa vyvíjal desaťročia a ktorý mal vnútri zabudované množstvo mechanizmov zabraňujúcich urobiť chybné kroky, je oveľa jednoduchšie, ak štát vyberie správnych správcov, než spravovať financie.“ Na otázku či má na mysli aj prostriedky v rámci dôchodkovej reformy, poslanec potvrdil, že áno. „Nie štát môže byť zlý vlastník, ale môže vymenovať zlých správcov. Na to je dosť príkladov. Do roku 1998 neexistovalo, aby sa na vysoký manažérsky post dostal človek, ktorý by nemal desať- či pätnásťročné skúsenosti v danej oblasti. To nebolo možné. Napokon, technické a hospodárske výsledky hovoria, že sa to robilo dobre, napriek všetkým fámam a nepravdám, ktoré z pozície vysokých štátnych úradníkov povedali napríklad na adresu Slovenských elektrární. Môžem povedať, že opakovane hovorili stanoviská, ktoré poškodzovali hospodárske záujmy Slovenska ako celku, teda každého občana republiky. Napríklad pri spochybňovaní energetiky a jej funkčnosti, pri spochybňovaní jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, pri spochybňovaní výhodnosti dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach,“ zdôraznil T. Mikuš.

Ak sa nedopracuje energetická politika a nebudú postavené nové zdroje, ktoré budú pokrývať vzrastajúcu spotrebu energie a hlavne hroziaci výpadok zo skončenia výroby v elektrárni V-1 a odstavených zastaraných blokov, môžeme sa dostať do situácie, že budeme deficitní na úrovni 30-percentnej celoročnej spotreby. To už je objem, ktorý dostáva našu krajinu do závislosti, pod obchodný diktát a do technických problémov z hľadiska spoľahlivých dodávok. Poslanec a Slovenská nukleárna spoločnosť v záujme zvýšenia znalostí zákonodarcov o slovenskej a zahraničnej elektroenergetike nedávno usporiadali priamo v parlamente odborný seminár. To však bolo len prvé kolo. V ďalšom by chceli pokračovať prednáškami, ktoré priblížia problematiku spoľahlivosti dodávok elektrickej energie. Na treťom stretnutí s poslancami by sa chceli venovať otázkam

vplyvu energetiky

na životné prostredie a reakciou jednotlivých krajín, najmä silných ekonomík na snahy v tejto oblasti. Počítajú aj s ďalšími stretnutiami na tému alternatívne zdroje a tzv. zadný palivový cyklus. Tibora Mikuša sme sa spýtali, aká je úroveň poznatkov a názorov slovenských zákonodarcov o týchto odborných otázkach. Hovorí, že spektrum ich názorov je niekedy až krajne stranícke, s opakujúcou sa rétorikou až po vysokoodborné a hlboké znalosti. S potešením však zaznamenal, že keď sa na jar tohto roku diskutovalo v parlamente o pristúpení k Európskej únii a mal príspevok o energetickej problematike, mnohí kolegovia mu kládli otázky a mali o tému záujem. Prejavili hlad po informáciách, konštatuje T. Mikuš. Preto sa budú v Národnej rade SR konať ďalšie spomínané odborné podujatia.

Vladimír Turanský