Veľa detí - málo peňazí

Vysoké príjmy majú mladí „dravci“ a pracujúci dôchodcovia

Najlepšie z hľadiska výšky príjmov je na tom bezdetný podnikateľ so zamestnancami bývajúci v Bratislave, ktorý žije v domácnosti len sám so sebou. Tak to aspoň vyplýva z výberového zisťovania Štatistického úradu SR Mikrocenzus 2003, ktorého cieľom bolo získať údaje o sociálno-ekonomickej štruktúre a príjmoch domácností a o ich nákladoch na bývanie a informačno-komunikačné technológie v predchádzajúcom roku. Predstavitelia Štatistického úradu prezentovali včera doteraz spracovanú časť údajov, ktorá sa týka príjmov. Priemerný mesačný príjem v Slovenskej republike na osobu predstavoval podľa toho 6469 Sk. V roku 1996 (predchádzajúci Mikrocenzus) to bolo 3547 Sk. (Inflácia v období 1996 - 2002 bola takmer 60 %.) Najvyšší priemerný príjem na osobu mali domácnosti v Bratislavskom kraj (8157 Sk), najnižší v Prešovskom kraji (5870 Sk). Najvyšší príjem z pracovnej činnosti pripadá na domácnosti v Bratislavskom kraji (6216 Sk na osobu mesačne), čo predstavuje tri štvrtiny celkového príjmu, najnižší opäť v Prešovskom kraji (3936 Sk). Najvyššie sociálne príjmy sú v Banskobystrickom kraji (1731 Sk), najnižšie v Trnavskom (1513 Sk). Je to tak pravdepodobne preto, lebo do sociálnych príjmov sa započítavajú aj dôchodky a v južných okresoch stredného Slovenska žije veľký počet starších obyvateľov.

Iste neprekvapí, že čím viac detí, tým je príjem domácnosti na osobu nižší. Protipólom bezdetného podnikateľa z úvodu je potom domácnosť s päť a viac deťmi s dvoma ekonomicky aktívnymi členmi bývajúcimi v Prešovskom kraji. Do skupiny s najnižšími príjmami patria aj domácnosti nepracujúcich dôchodcov. Kým v domácnosti, v ktorej už alebo ešte nie sú závislé deti, pripadal v roku 2002 na osobu príjem takmer 8-tisíc korún (7970), pri jednom dieťati to už bolo 6307 Sk, pri dvoch 5330, pri troch deťoch 4457 Sk, pri štyroch 3803, pri piatich a viac deťoch bol príjem na osobu priemerne 3485 Sk mesačne. Ešte lepšie ako bezdetné sú na tom jednočlenné domácnosti, kde príjem predstavuje priemerne 8866 Sk.

Nadpriemerné príjmy majú podľa Mariána Horeckého, riaditeľa odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR, pracujúci dôchodcovia. Pritom príjmy nepracujúcich dôchodcov rástli v období od predchádzajúceho Mikrocenzu 1997 podobným tempom ako príjmy z pracovnej činnosti. Nadpriemerné príjmy majú tiež mladí, ekonomicky aktívni ľudia bez rodiny, ale aj domácnosti, v ktorej je hlava rodiny (štatistika používa termín „prednosta domácnosti“) vo vyššom veku a stihol už nadobudnúť významnejšie postavenie. Vyššie príjmy sú aj v domácnostiach, kde je viac ekonomicky činných osôb, teda tam, kde už sú deti odrastené a ekonomicky činné, pričom naďalej bývajú s rodičmi. Z hľadiska vplyvu veľkosti sídla na výšku príjmov z toho vychádzajú jednoznačne lepšie mestá nad 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo obce s počtom obyvateľov od 5-tisíc do 20-tisíc, v akých žije na Slovensku väčšina občanov, sú na tom s príjmami najhoršie.

„Najvyšší počet domácností pri normálnom rozdelení príjmov by mal byť v strednej skupine, graf by mal vyzerať ako vysoká hora s vrcholom približne v prostriedku,“ komentuje M. Horecký graf dávajúci do súvislosti počet domácností s výškou príjmu na osobu. Pritom počet domácností s najnižšími a najvyššími príjmami by mal byť približne rovnaký. Počet domácností vľavo, kde sú domácnosti s nižším príjmom, sa od roku 1996 posunul viac doľava. Podľa M. Horeckého je to spôsobené dvoma faktormi: 1. Sociálny systém poskytoval v roku 2002 nízkopríjmovým domácnostiam pomerne vysokú úroveň príjmov, zatiaľ čo minimálne a priemerné mzdy sú veľmi porovnateľné so sociálnymi príjmami. 2. Stredná skupina domácností, ktorá by mala byť najpočetnejšia, je pomerne úzka a čoraz viac sa približuje, ba až stotožňuje so skupinou nízkopríjmových domácností.

Samozrejme, samotná analýza príjmov bez analýzy výdavkov predstavuje len polovicu poznania. Až prezentácia výsledkov druhej časti Mikrocenzu 2003, ktorá by mala byť začiatkom budúceho roka, poskytne pohľad nielen na príjmy a ich rast, ale aj na náklady domácností.

Zuzana Krútka