Výživa je rozhodujúci faktor

Ovplyvňuje zdravie spoločnosti ako celku, ale aj každého jej člena

Zdravý harmonický vývoj každého jedinca si vyžaduje pravidelný prísun základných živín i ostatných nutrične dôležitých látok. Hoci si naše telo často dokáže poradiť a v prípade nedostatku jednej zložky ju nahradiť zložkou inou, ako je to v prípade energetických živín, niektoré faktory, ako napríklad vitamíny alebo esenciálne aminokyseliny sú nenahraditeľné. Ich nedostatok, prípadne úplná absencia, sa po vyčerpaní rezerv negatívne prejaví na zdravotnom stave a vedie k poruchám vývoja. Dnes už odborníci dokážu pomerne presne definovať, ako by mala naša výživa vyzerať, koľko a akých živín by sme mali denne dostať. Výživové potreby sú spracované do odporúčaných

dávok potravín

a to tak pre ženy i mužov, rôzne vekové prípadne profesijné skupiny. Je zrejmé, že inú výživu potrebuje adolescent a inú dôchodca. Treba pripomenúť, že denné odporúčané dávky potravín a ich porovnávanie so skutočnosťou vo forme štatistického vyhodnotenia má prvoradý význam pre výživovú politiku štátu. Takéto vyhodnotenie výživy poukazuje na prednosti a nedostatky našej výživovej situácie ako celku a umožňuje do nej štátu vhodne zasiahnuť napríklad cenovou politikou. Pri konštatovaní, že výživová situácia obyvateľstva je v poriadku, ide o štatistické vyhodnotenie, ktoré ešte nemusí znamenať, že v poriadku je výživa každého obyvateľa. Jeden občan môže mať určitej výživovej zložky nadbytok, iný nedostatok, ale v priemere môže spotreba tejto zložky zodpovedať odporúčaným dávkam. Význam cereálií v našej výžive je daný surovinovým zložením cereálnych výrobkov, v prvom rade pšenice, prípadne pšeničnej múky ako základnej pekárskej a cestovinárskej suroviny. Samozrejme, že okrem surovinového zloženia je dôležitá i výška ich spotreby. A keďže spotreba obilnín v hodnote múky na obyvateľa a rok sa pohybuje okolo 100 kg, nie je tento prínos zanedbateľný. Čo sa týka potravinárskych komodít, len

mlieko a zelenina

majú vyššiu spotrebu. Spotreba obilnín v hodnote múky od roku 1995, keď dosiahla hodnotu 106,5 kg/obyvateľa, medziročne klesá, a v minulom roku dosiahla už iba 98 kg na obyvateľa. Pritom odporúčaná dávka je v intervale 94 - 103 kg/obyvateľ a rok. Spotreba chleba dosiahla 50,2 kg, spotreba pšeničného pečiva 35 kg a cestovín 6,5 kg. Zostávajúcich 6,3 kg je spotreba múky v domácnostiach a ich nákup vo forme DSB.

Pre celý náš výrobný odbor je mimoriadne významné odporúčanie zdravotníkov, ktorí v záujme ozdravenia výživy požadujú zvýšenie spotreby obilnín, najmä výrobkov z vyššie vymletých a celozrnných múk. Inými slovami to znamená, že výživári prehodnotili svoj kritický postoj k spotrebe chleba a pečiva a už nepovažujú výrobky z múky za faktor spôsobujúci obezitu obyvateľstva. Naopak, hovoria: Ak chcete byť zdravší, jedzte viac obilnín. Je to jasná správa a bolo by chybou, keby sme na túto novú situáciu nezareagovali. Aj štátne a iné riadiace orgány môžu svojou činnosťou prispieť k zvýšeniu spotreby tmavých a celozrnných výrobkov, či už formou účelových dotácií zameraných na

inováciu sortimentu

alebo vhodnou osvetou a propagáciou. Rozhodujúce slovo pri zvyšovaní spotreby zdravotníkmi odporúčaných cereálnych výrobkov však zostane na nás. Od nás bude závisieť, či dokážeme spotrebiteľovi ponúknuť atraktívny a chutný výrobok svojím zložením zodpovedajúci požiadavkám zdravej výživy. V tomto smere od nás spotrebitelia očakávajú širší sortiment výrobkov z celozrnných múk, výrobkov s vyšším prídavkom zdravotných otrúb alebo klíčkov. Cereálie sú tiež významným zdrojom vlákniny, pričom obilná vláknina je rovnako dôležitá ako vláknina zeleniny a ovocia.

Ing. Demeter Semančák

výkonný riaditeľ

ZPCC SR