Predpokladaný dosah vstupu do Európskeho spoločenstva

Informáciu s obsahom vyjadreným v titulku predložil v apríli t. r. na rokovanie vlády SR jej podpredseda a minister financií Ivan Mikloš. V záujme informovanosti ju uverejňujeme aspoň v skrátenej podobe.

Čistá finančná pozícia SR v rokoch 2004 až 2006 sa odhaduje v objeme 46 510 mil. Sk, z čoho v roku 2004 sa odhaduje v objeme 13 106 mil. Sk, v roku 2005 v objeme 15 604 mil. Sk. a v roku 2006 v objeme 17 800 mil. Sk. Príspevky SR do všeobecného rozpočtu Európskeho spoločenstva (ES) - vlastné zdroje ES sú stanovené, vyberané, platené a kontrolované v zmysle predpisov o systéme vlastných zdrojov. Ostatné príspevky SR na finančné nástroje s osobitným mechanizmom v rámci všeobecného rozpočtu ES sú v porovnaní s vlastnými zdrojmi ES nízke a sú negociovateľnou položkou. Vzhľadom na to, že SR nedisponuje skúsenosťami pri využívaní príjmov z povstupových zdrojov ES (príjmy zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu, špeciálna kompenzácia, príjmy zo štrukturálnych operácií, príjmy z vnútorných politík ES, príjmy z Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a z Finančného nástroja EEA), na odhad čerpania finančných prostriedkov z ročných záväzkov bola použitá metodológia Európskej komisie.

Viac ako 70 % príjmov z ES bude projektovo orientovaných, pri ktorých nevzniká automatický nárok na podporu, ale až po predložení kvalitných návrhov projektov pri adekvátnej finančnej spoluúčasti predkladateľa projektu. Reálne čerpanie z projektovo orientovaných finančných nástrojov ES bude závisieť od pripravenosti administratívnych štruktúr, kvality predkladaných projektov, realizácie, absorpčnej kapacity SR a od kapacity spolufinancovania z verejných a zo súkromných zdrojov.

1. Príspevky SR do ES

Príspevky SR do ES sa členia na odvody do všeobecného rozpočtu ES (vlastné zdroje) a príspevky s osobitným mechanizmom v rámci všeobecného rozpočtu ES (Výskumný fond pre uhlie a oceľ, Európsky rozvojový fond).

Od 1. 1. 2004 pristupujúce krajiny už nebudú ako doteraz prispievať do programov osobitnými finančnými príspevkami, nebude sa aplikovať členský poplatok ku komunitárnym programom za rok 2004, ale formou odvodov vlastných zdrojov do všeobecného rozpočtu ES. Budú mať plnoprávnu účasť v programoch bez ohľadu na to, že do rozpočtu ES začnú prispievať až od 1. 5. 2004.

Celkovo sa v rokoch 2004 - 2006 očakávajú príspevky SR do ES vo výške 42 827 mil. Sk (bez príspevkov do Európskeho rozvojového fondu).

1.1 Odvody SR do všeobecného rozpočtu ES - vlastné zdroje ES

Od 1. mája 2004 bude SR odvádzať do všeobecného rozpočtu ES svoje odvody. V súčasnosti platný systém vlastných zdrojov ES sa skladá z tradičných vlastných zdrojov (clo, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru), zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, zdroja založeného na hrubom národnom produkte a korekcie Veľkej Británie.

1.1.1 Zníženie príjmov štátneho rozpočtu

Tradičné vlastné zdroje (clo a poľnohospodárske poplatky) v objeme 1 512 mil. Sk v roku 2004 a v objeme 2 261 mil. Sk v rokoch 2005 a 2006, ktorý predstavuje 75 % z celkovej sumy vybraných tradičných vlastných zdrojov, sa realizujú znížením príjmov štátneho rozpočtu. SR si ponecháva 25 % z celkovej sumy vybraných tradičných vlastných zdrojov ako kompenzáciu nákladov spojených s ich výberom, pričom tento podiel sa stáva príjmom štátneho rozpočtu. Z hľadiska medziročného porovnania sa príjmová stránka štátneho rozpočtu zníži o výnos cla za máj - december okrem tej časti, ktorá ostáva ako kompenzácia za jeho výber.

1.1.2 Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu

Rozhodujúca časť príspevkov SR do všeobecného rozpočtu ES sa bude realizovať prostredníctvom výdavkovej stránky rozpočtu. Tieto príspevky v roku 2004 sa očakávajú vo výške 8 946 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 13 650 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 14 070 mil. Sk.

2. Príjmy zo všeobecného rozpočtu ES

Príjmami SR po vstupe do ES bude dobiehajúca predvstupová pomoc a povstupové príjmy.

Predvstupová pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD.

Špeciálna kompenzácia, príjmy zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu (ďalej len „EAGGF“), príjmy zo štrukturálnych operácií, príjmy z vnútorných politík ES, príjmy z Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a z Finančného nástroja EEA sú povstupovými príjmami SR.

Príjmy SR z ES sa v roku 2004 predpokladajú vo výške 23 564 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 31 515 mil. Sk, v roku 2006 vo výške 34 258 mil. Sk.

V rokoch 2004 - 2006 sa očakáva príjem zo všeobecného rozpočtu ES vo výške 89 337 mil. Sk. V rokoch 2004 - 2006 viac ako 70 % príjmov z ES bude projektovo orientovaných (predvstupové fondy, štrukturálne operácie, vnútorné politiky ES, Výskumný fond pre uhlie a oceľ, Finančný nástroj EEA). Reálne čerpanie zo záväzkov ES určených na projektovo orientované finančné nástroje bude závisieť od pripravenosti administratívnych štruktúr, kvality predkladaných projektov, ich realizácie, absorpčnej kapacity SR a kapacity spolufinancovania z verejných a zo súkromných zdrojov.

2.1.1 Špeciálna kompenzačná platba

V priebehu vyjednávaní o finančných rámcoch bola Európskym spoločenstvom priznaná špeciálna kompenzačná platba, ktorá bude rozdelená do troch ročných splátok. V roku 2004 ES vyplatí SR špeciálnu kompenzáciu vo výške 2 940 mil. Sk, kým v rokoch 2005 a 2006 zhodne po 533 mil. Sk. Špeciálna kompenzácia nie je účelovo viazaná a v roku 2004 bude prevedená v 8. mesačných splátkach na účet určený SR.

2.1.2 Príjmy zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu

Príjmy v oblasti poľnohospodárstva hradené zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EAGGF) majú predovšetkým charakter dotácií na zachovanie poľnohospodárskej produkcie a využívanie poľnohospodárskej pôdy v rôznych oblastiach za rôznych podmienok a na podnecovanie exportu poľnohospodárskej produkcie mimo krajín ES. Uvedené prostriedky by mali v prevažnej miere nahradiť dotácie zo štátneho rozpočtu v oblasti zachovania poľnohospodárskej produkcie.

Príjmy v oblasti poľnohospodárstva hradené zo záručnej sekcie EAGGF budú zaradené do príjmov a výdavkov Ministerstva pôdohospodárstva SR a budú smerovať do týchto oblastí:

Trhovo orientované výdavky - exportné dotácie k poľnohospodárskej produkcii, ktorá bola exportovaná do krajín mimo Európskeho spoločenstva a výdavky na stabilizáciu trhu poľnohospodárskej produkcie.

Priame platby - dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Dotácie z ES budú poskytované na úrovni 25/30/35 percent priemeru ES 15 v rokoch 2004, 2005 a 2006 s ročným oneskorením ich vyplácania z ES.

Rozvoj vidieka - dotácie v prevažnej miere smerujúce na kompenzáciu poľnohospodárov pôsobiacich v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach s environmentálnymi obmedzeniami, podpora na agroenvironmentálne opatrenia, zalesňovanie, podpora zakladania odbytových organizácií výrobcov a samozásobiteľské farmy.

2.1.3.1 Štrukturálne fondy

Štrukturálne fondy predstavujú nástroje štrukturálnej politiky ES využívané na dosiahnutie jej troch prioritných cieľov

Cieľom 1 je cieľ Európskeho spoločenstva umožňujúci podporu zo štrukturálnych fondov pre zaostávajúce regióny, v ktorých hodnota HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily a vypočítaná na základe údajov ES v priemere za posledné tri kalendárne roky je menšia ako 75 % priemeru Európskeho spoločenstva. V týchto regiónoch môže dosiahnuť miera financovania z ES až 75 % oprávnených

Cieľom 2 je cieľ ES umožňujúci pomoc pre regióny vážne postihnuté úpadkom priemyslu a podporu hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam.

Cieľ 3 je cieľ ES umožňujúci podporu pre rozvoj ľudských zdrojov, modernizácia a prispôsobovanie politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti.

Tabuľka: Odhad čerpania finančných prostriedkov zo záväzkov ES (%) v zmysle návrhu ES

Zálohová platba rozdelená na dve splátky v rokoch 2004 a 2005 z celkových záväzkov ES Čerpanie z priemerného ročného záväzku v období 2004 - 2006

2004 10 % 2 %

2005 6 % 40 %

2006 63 %

2007 63 %

2008 69 %

2009 15 %

2.1.3.2 Kohézny fond

Kohézny fond je určený na veľké infraštruktúrne projekty nad 10 mil. EUR v oblasti dopravy a v oblasti životného prostredia. V zmysle metodológie ES v roku 2004 sa predpokladá čerpanie z Kohézneho fondu vo výške 168 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 1 913 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 3 503 mil. Sk rovnomerne rozdelené medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvom životného prostredia SR.

Právne predpisy ES platné pre Kohézny fond uvádzajú výšku zálohovej platby pre konkrétne projekty. Určenie celkovej zálohovej platby pre skupinu projektov je veľmi ťažké vzhľadom na to, že nie je možné vopred určiť počet schválených projektov na jednotlivé roky. V prípade Kohézneho fondu sa neuvažuje so zálohovou platbou z celkových záväzkov, ale ES navrhlo harmonogram percentuálneho čerpania z ročných záväzkov pre Kohézny fond.

Celkovo v rokoch 2004 - 2006 sa očakáva príjem z vnútorných politík ES vo výške 10 583 mil. Sk.

Vnútorné opatrenia sú viacročné programy ES realizované cez projekty, ktoré sa delia na dve hlavné oblasti, a to výskum a rozvoj technológií a komunitárne programy. Konečnými prijímateľmi podpory môžu byť verejné inštitúcie a súkromné podniky, ktoré predkladajú návrhy projektov Európskej komisii na základe jej výzvy zodpovedné národné orgány. Na projektoch sa zúčastňujú právne subjekty z rôznych členských štátov. Po vybraní a schválení projektu Európskou komisiou sa podpíše zmluva medzi EK a každým účastníkom projektu. Účastníci projektu sú povinní určiť jedného koordinátora, ktorý získa prostriedky priamo z Európskej komisie a distribuuje ich ostatným účastníkom projektu.

V roku 2004 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov na vnútorné opatrenia vo výške 900 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 1 580 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 2 172 mil. Sk.

Výskum a rozvoj technológií sa realizuje cez rámcové programy. V rokoch 2002 - 2006 sa realizuje 6. rámcový program, ktorého cieľom je vytvorenie komplexného Európskeho výskumného priestoru. Dôraz sa kladie predovšetkým na zapojenie malých a stredných podnikov do výskumu a rozvoja technológií.

Podiel výskumu a rozvoja technológií na vnútorných opatreniach by mal predstavovať okolo 50 %. V roku 2004 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov na výskum a rozvoj technológií vo výške 450 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 790 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 1 086 mil. Sk.

Komunitárne programy predstavujú viacročné programy so špecifickým rozvojovým zámerom vo vybraných čiastkových politikách Európskeho spoločenstva. V skrátenom programovacom období 2004 - 2006 sa komunitárne programy budú realizovať v nasledujúcich oblastiach: ostatné poľnohospodárske operácie; doprava; rybolov a more; všeobecné vzdelávanie; odborné vzdelávanie a mládež; kultúra a audiovizuálne médiá; informácie a komunikácia; energia; Euratom - jadrová ochrana; životné prostredie; verejné zdravotníctvo; ochrana spotrebiteľa; vnútorný trh; pomoc na rekonštrukciu; priemysel; trh práce a technologická inovácia; ostatné sociálne operácie; politické strany; štatistické informácie; transeurópske dopravné siete; oblasť voľného pohybu, bezpečnosti a spravodlivosti; boj proti korupcii a iné akcie.

V roku 2004 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov na komunitárne programy vo výške 450 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 790 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 1 086 mil. Sk.

Budovanie Schengenu predstavuje prechodný finančný nástroj zameraný na podporu budovania nových externých hraníc ES a na podporu efektívnej kontroly týchto hraníc. Oprávnenými oblasťami na financovanie z tohto prechodného nástroja budú investície do budovania, obnovy a zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch; investície do akéhokoľvek operatívneho vybavenia (laboratórne vybavenie, nástroje na detekciu, Schengenský informačný systém - SIS 2 hardvér a softvér, dopravné prostriedky); školenie pohraničnej stráže a podpora nákladov na logistiku a operácie.

V roku 2004 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov na budovanie hraníc Schengenu vo výške 742 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 756 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 772 mil. Sk.

Odstavenie bloku V-1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice predstavuje prechodný finančný nástroj na financovanie nákladov súvisiacich s odstavením bloku V-1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

V roku 2004 sa nepredpokladá čerpanie finančných prostriedkov na odstavenie bloku V-1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. V roku 2005 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1 427 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 1 456 mil. Sk.

2 Predvstupové fondy

Predvstupové fondy sú nástroje štrukturálnych politík na predvstupové obdobie, ktoré pomáhajú kandidátskym krajinám k príprave vstupu do ES. Po dni vstupu do ES bude dobiehať pomoc z predvstupových fondov čerpaním zo záväzkov schválených pred vstupom do ES. Predvstupové fondy nie sú súčasťou príjmov ani výdavkov štátneho rozpočtu a vykazujú sa v bilancii Národného fondu. Projekty z uvedených programov sú financované zo zdrojov Európskeho spoločenstva, verejného rozpočtu a od konečného prijímateľa.

Tabuľka: Odhad príjmov SR z predvstupových fondov v rokoch 2004, 2005 a 2006 v bežných cenách v mil. Sk

2004 2005 2006 Spolu

ISPA 3 214 1 577 888 5 679

SAPARD 1 596 1 076 896 3 568

PHARE 2 661 1 424 525 4 610

Predvstupové fondy spolu 7 471 4 077 2 309 13 857

V roku 2004 sa očakáva príjem z predvstupových fondov vo výške 7 471 mil. Sk z toho:

Celkovo v rokoch 2004 - 2006 sa očakáva príjem z predvstupových fondov vo výške 13 857 mil. Sk.

3. Spolufinancovanie z národných verejných zdrojov

Národné spolufinancovanie predvstupovej pomoci a povstupových príjmov (rozvoj vidieka na účely záručnej sekcie EAGGF, štrukturálne fondy, Kohézny fond, vnútorné politiky ES, Výskumný fond pre uhlie a oceľ a Finančný nástroj EEA) sa hradí z národných verejných zdrojov a zo súkromných zdrojov.

Spolufinancovanie z národných verejných zdrojov k príjmom zo všeobecného rozpočtu ES v rokoch 2004 - 2006 sa predpokladá vo výške 26 687 mil. Sk.

Spolufinancovanie z národných verejných zdrojov k príjmom z ES sa v roku 2004 predpokladá vo výške 8 253 mil. Sk.

Spolufinancovanie z národných verejných zdrojov k príjmom z ES sa v roku 2005 predpokladá vo výške 9 035 mil. Sk.

Spolufinancovanie z národných verejných zdrojov k príjmom z ES sa v roku 2006 predpokladá vo výške 9 399 mil. Sk.

- spolufinancovanie projektov PHARE sa v roku 2004 predpokladá vo výške 1 025 mil. Sk,

- spolufinancovanie projektov ISPA sa v roku 2004 predpokladá vo výške 2 530 mil. Sk. Na zabezpečenie spolufinancovania sa predpokladá čerpanie úverov od EIB,

- spolufinancovanie programu SAPARD sa v roku 2004 predpokladá vo výške 56 mil. Sk.

Na zabezpečenie spolufinancovania výdavkov SR sa predpokladá v roku 2005 suma 1 651 mil. Sk, z toho

- spolufinancovanie projektov PHARE sa v roku 2005 predpokladá vo výške 328 mil. Sk,

- spolufinancovanie projektov ISPA sa v roku 2005 predpokladá vo výške 1 183 mil. Sk. Na zabezpečenie spolufinancovania sa predpokladá čerpanie úverov od EIB,

- spolufinancovanie programu SAPARD sa v roku 2005 predpokladá vo výške 140 mil. Sk.

Na zabezpečenie spolufinancovania výdavkov SR sa predpokladá v roku 2006 suma 923 mil. Sk.

- spolufinancovanie projektov PHARE sa v roku 2006 predpokladá vo výške 157 mil. Sk,

- spolufinancovanie projektov ISPA sa v roku 2006 predpokladá vo výške 666 mil. Sk. Na zabezpečenie spolufinancovania sa predpokladá čerpanie úverov od EIB,

- spolufinancovanie programu SAPARD sa v roku 2006 predpokladá vo výške 100 mil. Sk.

Celkovo sa v rokoch 2004 - 2006 predpokladá spolufinancovanie predvstupových fondov zo štátneho rozpočtu vo výške 6 185 mil. Sk.

3.2.2.1 Spolufinancovanie štrukturálnych fondov

Všeobecné nariadenie Rady k štrukturálnym fondom 99/1260/ES stanovuje rôzne miery spolufinancovania zo strany členského štátu podľa zaradenia podpory do rôznych cieľov štrukturálnych fondov ES, podľa charakteru projektov a ich kombinácie. Stanovenie národného spolufinancovania štrukturálnych fondov je súčasťou finančných tabuliek Národného rozvojového plánu SR, jednotlivých operačných programov, jednotných programových dokumentov a iniciatív ES. Spolufinancovanie štrukturálnych fondov z národných verejných zdrojov sa v roku 2004 predpokladá vo výške 2 858 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 4 572 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 4 994 mil. Sk.

3.2.2.2 Kohézny fond

Pri stanovení predpokladanej úrovne spolufinancovania z národných zdrojov v rámci Kohézneho fondu sa vychádzalo z podielu 25 % na celkovom objeme finančných prostriedkov určených pre Kohézny fond. Kohézny fond sa delí na dve rovnomerné časti medzi sektorom dopravy a sektorom životného prostredia. V sektore dopravy sa celé národné spolufinancovanie hradí zo štátneho rozpočtu z výdavkov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. V sektore životného prostredia sa národné spolufinancovanie hradí zo štátneho rozpočtu z výdavkov Ministerstva životného prostredia SR a zo súkromných zdrojov. Odhady vychádzajú z rovnomerného podielu štátneho rozpočtu a zo súkromných zdrojov (50 % - 50 %).

Vzhľadom na to, že spolufinancovanie potenciálnych projektov z národných verejných zdrojov pre vnútorné opatrenia bude závisieť od schopnosti uspieť v predkladaných projektoch, je možné ich v súčasnosti odhadnúť len rámcovo. Pri stanovení predpokladanej úrovne spolufinancovania z národných verejných zdrojov v rámci vnútorných opatrení sa vychádzalo z podielu 20 % na celkovom objeme finančných prostriedkov určených na vnútorné opatrenia. V roku 2004 sa predpokladá spolufinancovanie vnútorných opatrení vo výške 225 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 395 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 543 mil. Sk

V roku 2004 sa predpokladá spolufinancovanie prechodného finančného nástroja na budovanie inštitúcií vo výške 54 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 71 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 70 mil. Sk.

Spolufinancovanie pre prechodný finančný nástroj budovania Schengenu bude pokryté zo štátneho rozpočtu. V roku 2004 sa predpokladá spolufinancovanie prechodného finančného nástroja na budovanie Schengenu vo výške 457 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 466 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 476 mil. Sk.

Spolufinancovanie pre prechodný finančný nástroj na odstavenie bloku V-1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice bude pokryté zo Štátneho fondu jadrovoenergetických zariadení. Predpokladanú mieru spolufinancovania z národných verejných zdrojov bude možné odhadnúť až po vyšpecifikovaní pravidiel fungovania tohto finančného nástroja.