Komanditní komplementári

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme občianske združenie a máme v stanovách činnosti okrem iného uvedené: zabezpečenie vydavateľsko-publikačnej činnosti v súlade s cieľmi nášho občianskeho združenia. Chceme vydávať knihy, kalendáre. Musíme si na túto činnosť vybaviť živnosť? Keď áno, akú a na aké činnosti?

- Ak občianske združenie bude vydavateľsko-publikačnú činnosť vykonávať sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku, je jeho povinnosťou mať na túto činnosť živnostenské oprávnenie, to znamená pri splnení všetkých týchto zákonných podmienok, ktoré sú uvedené v § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vydávanie neperiodickej tlače je voľnou živnosťou. Na jej prevádzkovanie musia byť splnené len všeobecné podmienky podľa § 6 živnostenského zákona. Preukazovanie odbornej, ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť) občianskeho združenia, ktoré je právnickou osobou, musí spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.

Som samostatne zárobkovo činná osoba, mám obchod s potravinami a ubytúvam hostí na priváte. V marci pôjdem na materskú dovolenku. Musím podnikanie ako SZČO zrušiť, prerušiť? Čo som povinná urobiť?

- Čerpanie materskej dovolenky nezakladá povinnosť podľa živnostenského zákona zrušiť živnostenské oprávnenie alebo ho pozastaviť. Živnostník môže živnostenskému úradu pri ohlasovacích živnostiach oznámiť ukončenie podnikania; v tom prípade živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení [§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov]. Podľa § 58 ods. 2 písm. c) živnostenského zákona môže podnikateľ požiadať živnostenský úrad o pozastavenie prevádzkovania živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie je fakultatívne, živnostenský úrad nie je povinný prevádzkovanie živnosti pozastaviť vždy, bude to závisieť od okolností a po preverení každej žiadosti. JUDr Katarína Horvatová

Založili sme komanditnú spoločnosť. Nie je nám však jasné, aké odvody máme platiť za komplementárov. Môžete presne uviesť, ako máme správne platiť za nich odvody?

- Komanditná spoločnosť (§ 93 až 104 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) patrí medzi tzv. zmiešané spoločnosti z dôvodu rôzneho právneho postavenia dvoch skupín spoločníkov, ktorými sú komanditisti a komplementári. Komanditisti sú povinní vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou, najmenej však vo výške 10 000 Sk. Komanditisti ručia za záväzky zo zmlúv, ktoré v mene spoločnosti uzavreli bez splnomocnenia, v rovnakom rozsahu ako komplementári. Iba komplementári (jeden alebo viac spoločníkov) sú oprávnení na obchodné vedenie spoločnosti. Tí sú zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti a pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.

Komplementári komanditnej spoločnosti na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie (§ 4a písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) majú postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 14 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 467/2000 Z. z.) a na dôchodkové zabezpečenie (§ 14 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 467/2000 Z. z.) majú iba v prípade, ak sú zúčastnení na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Na nemocenskom poistení (§ 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.) a na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.) sú komplementári zúčastnení, len ak ich (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov) bol za rok 2002 vyšší ako 121 000 Sk.

V takom prípade poistné na nemocenské poistenie platia vo výške 4,8 % a na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 4000 Sk mesačne (§ 15 ods. 3 v spojení s § 16 ods. 11 písm. a) zákona NR SR č.274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) a najviac 32 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 13 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov).Tabuľka č. 2.

V prípade, ak ich príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol napríklad za rok 2002 nižší ako 121 000 Sk, účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení im od 1. júla 2003 zanikla. Znamená to, že od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 nemajú povinnosť platiť né na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové zabezpečenie. Poistné na dôchodkové zabezpečenie však môžu platiť ako osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. a § 14 ods. 2 písm. f) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 467/2000 Z. z.), ale nemusia. Závisí to od ich rozhodnutia. Zároveň môžu, ale nemusia platiť aj poistné na nemocenské poistenie (§ 145a ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov). Tabuľka č. 1.

Na účely zdravotného poistenia komplementári komanditnej spoločnosti majú tiež postavenie samostatne zárobkovo činných osôb (§ 10 ods. 5 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Znamená to, že poistné na zdravotné poistenie platia vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 3000 Sk mesačne (§ 13 ods. 11 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) a najviac 32 000 Sk mesačne (§ 13 ods. 13 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tabuľka č.1, 2.

Komplementári komanditnej spoločnosti majú postavenie samostatne zárobkovo činných osôb i na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 25 písm. e) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti platia vo výške 3 % z ich vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 3000 Sk mesačne (§ 63 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) a najviac 24 000 Sk mesačne (§ 63 ods. 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Tabuľka č. 1, 2.

Tabuľka č. 1

Komplementári komanditnej spoločnosti

s (hrubým) ročným príjmom za rok 2002 nižším ako 121 000 Sk

a poistné

od 1. 7. 2003 do 30. 6. 2004

nemocenské neplatia

poistenie

môžu platiť dobrovoľne 4,8 %

z vymeriavacieho základu

najmenej zo sumy 4000 Sk;

teda najmenej 192 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 1536 Sk mesačne

neplatia

môžu platiť dobrovoľne 28 %

dôchodkové z vymeriavacieho základu

zabezpečenie najmenej zo sumy 4000 Sk;

teda najmenej 1120 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 8960 Sk mesačne

14 %

zdravotné z vymeriavacieho základu zabezpečenie najmenej zo sumy 3000 Sk;

teda najmenej 420 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 4480 Sk mesačne

3 %

príspevok na z vymeriavacieho základu poistenie najmenej zo sumy 3000 Sk;

v nezamestnanosti teda najmenej 90 Sk mesačne

najviac zo sumy 24 000 Sk;

teda najviac 720 Sk mesačne

Tabuľka č. 2

Komplementári komanditnej spoločnosti

s (hrubým) ročným príjmom za rok 2002 vyšším ako 121 000 Sk

a poistné

od 1. 7. 2003 do 30. 6. 2004

4,8 %

z vymeriavacieho základu

nemocenské najmenej zo sumy 4000 Sk;

poistenie teda najmenej 192 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 1536 Sk mesačne

28 %

dôchodkové z vymeriavacieho základu

zabezpečenie najmenej zo sumy 4000 Sk;

teda najmenej 1120 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 8960 Sk mesačne

14 %

zdravotné z vymeriavacieho základu zabezpečenie najmenej zo sumy 3000 Sk;

teda najmenej 420 Sk mesačne

najviac zo sumy 32 000 Sk;

teda najviac 4480 Sk mesačne

3 %

príspevok na z vymeriavacieho základu poistenie najmenej zo sumy 3000 Sk;

v nezamestnanosti teda najmenej 90 Sk mesačne

najviac zo sumy 24 000 Sk;

teda najviac 720 Sk mesačne

Pracujem už tretí rok u súkromníka. Neviem však, či zamestnávateľ za mňa skutočne odvádza odvody do fondov. Akým spôsobom to môžem zistiť?

- Podľa § 108 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sú organizácie (zamestnávatelia) povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia (Sociálnej poisťovni). Orgány sociálneho zabezpečenia (Sociálna poisťovňa) majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení, ako aj včasnosť a spôsob ich predloženia a

Podľa § 149 až 151 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zamestnávatelia (organizácie) majú povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia po celú dobu, po ktorú trvá zamestnanie (napríklad pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy). Evidenčný list je organizácia povinná založiť hneď pri vstupe občana do zamestnania.

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po účtovnej závierke (uzávierke mzdových listov), najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka, doba trvania zamestnania, hrubý zárobok a náhradné doby. Organizácia má povinnosť predložiť evidenčný list do ôsmich dní po konečnom vyúčtovaní zárobkov pri výstupe občana zo zamestnania (ak je nepochybné, že občan čoskoro znova do tohto zamestnania nastúpi, možno pokračovať v záznamoch na predchádzajúcom evidenčnom liste), ako aj pri zrušení organizácie, prípadne jej útvaru.

V prípade, ak občan zostane v zamestnaní aj potom, čo požiadal o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list. Organizácia (zamestnávateľ) je povinná predkladať každoročne evidenčný list občanovi na podpis. Z uvedeného vyplýva, že každý rok ste mali svojím podpisom na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý vám mal zamestnávateľ predkladať, potvrdiť správnosť uvedených údajov (hrubých zárobkov, trvania doby zamestnania, náhradných dôb zamestnania - napríklad dobu pracovnej neschopnosti atď.).

V predmetnej veci vám odporúčam obrátiť sa na vašu mzdovú účtovníčku, prípadne zamestnanca, ktorý vám vypočítava mzdu, alebo na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.

JUDr. Z. Macková, PhD.