Kým Európa kráča, svet okolo beží

Podľa prvej rýchlej prognózy štatistického úradu Eurostat ekonomika krajín tvoriacich spoločnú európsku menovú oblasť v treťom kvartáli rástla v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,4 %, čo je najviac v tomto roku. Rovnaký výsledok dosiahli aj štáty EÚ. Aj napriek týmto priaznivým výsledkom eurozóna vôbec nepatrí medzi najdynamickejšie regióny sveta. Japonsko napríklad za to isté obdobie v prepočte na rovnakú bázu vykázalo rast o 0,6 % a Spojené štáty dokonca až o 1,7 %. Európa tak má na jednej strane dôvod na radosť, na druhej strane jej situácia nie je vonkoncom ružová.

Vari najviac radosti z prvých výsledkov HDP majú obyvatelia Nemecka. Najsilnejšia ekonomika Európy totiž prerušila šnúru záporného tempa rastu a technicky skončila éru recesie. Posledné čísla poukazujú na 0,2-percentný rast oproti minulému kvartálu. Nové makroekonomické dáta s nadšením privítali aj v Taliansku, kde sa po 0,5-percentnom vzostupe takisto skončilo obdobie ekonomických poklesov. K priaznivým číslam sa pridali aj ostatné krajiny. Vo Francúzsku si hospodársky rast polepšil o 0,4 % a v Holandsku o 0,1%. Tradične dobre si viedla aj Veľká Británia, ktorá je však členom len Európskej únie. Jej hospodárstvo v treťom kvartáli tohto roka stúplo rovnako ako v predošlom období o 0,6 %.

Aj napriek optimistickým výsledkom, ktoré prekvapili finančné trhy, sú analytici pri celkovom hodnotení posledného ekonomického vývoja v západnej Európe nanajvýš opatrní. „Obávame sa, že rast v eurozóne bol v tomto období veľmi závislý od exportov, čo vystavuje ekonomiku riziku. Údaje sú však napriek tomu povzbudivé,“ povedal pre agentúru REUTERS po zverejnení čísel Philip Shaw z londýnskej firmy Investec. Podobný názor majú aj ostatní ekonómi. Kým hospodársky vzostup v Spojených štátoch bol v sledovanom období ťahaný spotrebou a súkromnými investíciami, eurozóna je príliš závislá od exportu. „Európa sa sama nepohybuje a musí byť ťahaná ostatnými krajinami,“ komentoval čísla HDP Rob Cornell z Commonwealth Banka of Australia. Tento stav vlastne znamená, že takéto priaznivé čísla sa môžu zopakovať, len ak porastú aj ostatné regióny sveta, najmä Spojené štáty. Závislosť európskej ekonomiky od okolitého sveta sa tak opäť prehĺbi.

Priaznivé údaje akosi strácajú lesk v porovnaní s ekonomickým vývojom vo svete. Spojené štáty pred niekoľkými týždňami zverejnili, že ich ekonomika prekvapivo rástla medzikvartálnym tempom (prepočítaným na ročnú bázu) 7,7 %. Ak sa toto číslo upraví na rovnaký základ, tak hospodárstvo USA v poslednom období poskočilo o 1,7 %. Viac ako samotné číslo ekonómov zaujala aj štruktúra HDP. Rast už totiž nebol ťahaný vládnymi výdavkami na obranu a vojenským priemyslom ako v druhom kvartáli, ale spotrebou obyvateľstva a investíciami. Ekonomika Spojených štátov sa tak z recesie dostáva vlastnou pomocou, eurozóna s pomocou iných. Pri takomto vývoji predsavzatie európskych politikov vytvoriť z Európy do roku 2010 najsilnejší ekonomický región sveta ostane len zbožným prianím.

Marcel Laznia