NASTAL UŽ ČAS PRIJAŤ ZÁSADNÉ ROZHODNUTIE

Kvôli návšteve najbližšieho zahraničného spojenca sa z centra Londýna stala pevnosť a v celom meste na bezpečnosť musí dohliadať 14- až 16-tisíc policajtov. George W. Bush bude mať tú česť, aby bol ako prvý americký prezident v histórii ubytovaný v Buckinghamskom paláci, no neďaleko jeho okien budú stotisíce demonštrantov vykrikovať heslá typu: „Alžbeta Windsorská a spol. On nie je vítaný.“ Uznáte, v takejto atmosfére nebude jednoduché pre oficiálny Londýn a Washington ukázať jednotu a odhodlanie, aby to nepôsobilo prinajmenej rozpačito.

Týždenník Spectator si všíma, že žiadna štátna návšteva nevyvolala v Británii takú vlnu nevôle ako Bushova. Kráľovná pritom v roku 1978 zviezla v koči aj Nicolae Ceaušesca. Aj preto premiér Tony Blair musí Bushov pobyt na každom kroku obhajovať. „Teraz nie je čas na váhanie, je čas vytrvať,“ vyhlasuje na rozličných fórach. No, nie je celkom presvedčivý. Časť tlače sa (aj napriek premiérovým argumentom) domnieva, že návšteva je v danej situácii zbytočná.

Takéto tvrdenie neobstojí. Veľká časť Britov nemusí súhlasiť s politikou amerického prezidenta, časť z nich ho dokonca môže obviňovať za smrť mladých spoluobčanov v Iraku. No to ešte stále neznamená, že Londýn a Washington dnes nemajú čo riešiť. Práve naopak. Vývoj v Iraku dospel do bodu, keď je na čase prijať zásadné rozhodnutie. Súčasné udržiavanie stavu „medzi vojnou a mierom“ je neúnosné z politických, ekonomických aj ľudských dôvodov. Chcelo by to prehodnotenie situácie, nový plán a stratégiu. Biely dom v predvečer návštevy už naznačil, že je ochotný podniknúť kroky v tomto smere. Už v júni 2004 správa nad krajinou prejde do rúk Iračanov. Americkí vojaci tam zrejme zostanú aj potom, no Bush už zdôraznili, že by to nemalo byť „veľa rokov“. Podľa všetkého sa pripravuje aj akýsi únikový harmonogram, čiže USA by mohli určiť termín začiatku vojenského odchodu z Iraku. Pravda, rýchly ústup môže vrhnúť Irak do ešte väčšej anarchie a skutočnej vojny o moc medzi jednotlivými etnickými a náboženskými frakciami. Avšak práve o tom by mali byť rokovania medzi Bushom a Blairom. O modeloch vývoja, ktoré by život v Iraku posunuli na kvalitatívne vyššiu úroveň. A zrejme tieto modely nebudú reálne bez účasti Francúzska, Ruska či OSN. Ďalšou témou, ktorá volá po prehodnotení, je terorizmus. Spomínané londýnske bezpečnostné opatrenia jasne ukazujú, že dva roky po útokoch z 11. septembra svet žije v neistote a obavách pred ďalšími výbuchmi.

Ak je niečo zbytočné na Bushovej návšteve, tak je to odpútavanie pozornosti od týchto závažných globálnych otázok. Naozaj nie je podstatné, či americká strana z bezpečnostných dôvodov požiadala o prestavbu Buckinghamského paláca, ani či nad ním bude lietať plne ozbrojený americký vrtuľník. Aby sa v tejto „bezpečnostnej bubline“, ktorá sa vytvára okolo amerického prezidenta, nestratila skutočnosť, že trojdňové divadlo sa skončilo ničnehovoriacimi vyhláseniami o neochvejnom spojenectve Londýna a Washingtonu.

Rastislav Boldocký