to: nazory @hd-dennik.sk

mail 17. 11. 2003, 18.27 hod.

Komu „hrozí“ zisk?

Následky prehratej studenej vojny, alebo ak chcete nesprávneho vývoja počas 40 rokov komunizmu, sú fatálne zdrvujúce. Zažívame to na našej každodennej skúsenosti a je nám čoraz jasnejšie, že nie je možné oddeliť príčinu od následku, a že nič sa nedeje len tak. V tomto kauzalita dodržuje svoj prísny poriadok. Naša priemerná životná úroveň ešte stále nedosahuje úroveň z roku 1988 a tomu by naozaj vtedy pred štrnástimi rokmi nikto neveril. Otázkou je, ako to bude vyzerať u nás o ďalších štrnásť rokov. Nie som študovaný prognostik, ale som v hospodárskej praxi už nejaký piatok, a tak si mnohé dokážem predstaviť. Viem napríklad, že hospodárska prosperita je úzko spojená so záujmami silných. Zatiaľ sa mi nepodarilo samého seba presvedčiť, že by u nás mohla byť hospodárska prosperita o ďalších štrnásť rokov, pretože ako je známe, my k silným nepatríme a nepoznám nikoho, komu zo silných by na našej prosperite záležalo. Dôkazom je vývoj našej vlastnej ekonomiky. Nie, nemýľme si vlastnú ekonomiku so zahraničnými investormi, ktorí v prípade, že jedného dňa prestaneme poslúchať, zavrú hranice a odsťahujú výrobu niekam inam. Neviem si predstaviť nič horšie pre vlastnú ekonomiku krajiny ako to, čo sa tu s ňou deje v posledných dajme tomu štrnástich rokoch. Napriek tomu, že všetko postupne predávame, sme stále viac a viac zadlžení.

Nerozumiem, načo sa predávajú akcie strategických podnikov a prečo politici vládnych strán tvrdia, že je to preto, aby sa spustila dôchodková reforma. V reformovanom dôchodkovom režime budeme odvádzať peniaze správcovským spoločnostiam o ony budú investovať, teda kupovať akcie, pretože

uloženie peňazí

v banke nie je investovanie. Lenže kto, ako schopný a najmä aké akcie bude kupovať? Je tu okrem štátnych dlhopisov a strategických podnikov ešte niečo, čo sa oplatí kúpiť? Sú v ponuke aj bonitnejšie akcie, ako boli akcie SPP? Teda predali sme akcie SPP, aby sme si mohli kúpiť nejaké iné, lepšie? A čo ak po dvadsiatich rokoch tesne pred dôchodkom zistím, že moja správcovská spoločnosť to zabalila a zdroje na jej účtoch sú poctivo vytunelované celými generáciami manažérov? To bude tá dôchodková reforma? Nemali sme vari už jedno školenie v kupónovej privatizácii? Vie mi niekto ukázať prosperujúci podnik z kupónky či pozná niekto, kde funguje dobre naplánovaný model kupónovej privatizácie? Vie niekto, kde funguje spoľahlivo rovná daň a prečo je lepšia ako daň diferencovaná? Vie niekto ukázať krajinu, v ktorej občan prosperuje a v ktorej takmer všetky výrobné prostriedky vlastnia zahraničné ekonomické skupiny?

Dnes sa predané, a teda sčasti súkromné spoločnosti naďalej veselo správajú monopolne, svoje zisky násobia a nedokáže im v tom zabrániť žiaden regulačný úrad. Ticho sa hovorí, že plynárom „hrozí“ zisk 25 miliárd. Kedyže to bolo, kým podnik patril štátu? A čože sa zmenilo? Aké know-how doniesol nový akcionár? Zvýšenie cien to je

úžasné tajomstvo,

na ktoré sme sa všetci museli zložiť privatizačnému poradcovi? Od koho odvodzuje svoju závislosť údajne nezávislý ÚRSO a ako sa na to pozerá? Ak je tu táto inštitúcia, ktorá pokojne a hravo zakýva celým hospodárstvom podľa potrieb monopolov, a možno aj zopár politikov, načo tu je ešte ministerstvo hospodárstva? Čo riadi, čo vlastne robí? Nemyslím, že by nový minister hospodárstva čo i len tušil, aké praktiky používajú napríklad elektrikári. Ani sa nedivím - má on, chudáčisko, dnes toľko iných povinností a starostí. Veď len taká voľba podpredsedu parlamentu. Koľko je to lobingu! A potom koaličná rada, vedenie vlastnej strany či sem tam nejaká tá kauza, nuž na to treba nie jedného, ale aspoň dvoch Ruskov. Ako by mu potom vyšlo z času na problémy hospodárstva a monopolov! Dnes je bežným pravidlom, že investor prekladá káble a platí zostatkové hodnoty rozvodným závodom, pričom nové siete vrátane trafostaníc je donútený elektrikárom darovať. A to všetko v čase, keď

rozvod elektriny

je u nás násobne drahší ako v štátoch EÚ. Neviem o tom, že by niekto na ministerstve chystal obmedzenie tohto do neba volajúceho výpalníctva. Ani Protimonopolný úrad vo veci asi skoro nerozhodne. Toto je len jeden konkrétny prípad, že jedna vec je monopolný podnik sprivatizovať a druhá vec je ochrániť pred monopolom celý ekonomický systém a obyvateľstvo. Zdá sa, že naši predsedovia a podpredsedovia sa zatiaľ naučili len to prvé. Nepredpokladám, že by minister stavebníctva či predseda Zväzu stavebných podnikateľov konali proti dumpingovým cenám niektorých zahraničných stavebných kolosov. Slovom, je tu riadny „Klondajk“. Našu perspektívu nestaviame na vlastných ambíciách , ale na konštatovaniach druhých, investoroch a ich predĺžených rukách - agentúrach a „renomovaných“ zahraničných novinároch, ktorí údajne obdivujú našu odvahu byť reformní. Sme lídri v stredoeurópskom priestore. A naši predsedovia, zdatní to mediálni bombardéri, nám tvrdia, že napriek tomu, že všetkým sa zdá, že je tu akosi stále minimálne rovnako, ak nie horšie, trendy sú dobré... Áno, trendy sú dobré, len pre koho?

Nasledujúcich štrnásť rokov rozhodne odpovie aj na túto otázku. Dnes zatiaľ platí, že právo na pravdu majú teórie tých, čo sa vozia na modrých bavorákoch. A demokracia má tú výhodu, že ak budeme raz s praktickými výstupmi ich teórií nespokojní, môžeme autorov nanajvýš vymeniť a začať opäť raz všetci odznovu. Pretože predať, čo je strategické, možno iba raz.

Ing. arch. Pavol Kollár

riaditeľ

Invest In, a. s., Šaľa