OCELIARSKA DILEMA

Americký prezident George W. Bush stojí pred ťažkou otázkou. Svetová obchodná organizácia (WTO) minulý týždeň definitívne potvrdila, že americké clá na oceľ porušujú pravidlá svetového obchodu a on sa teraz musí rozhodnúť, či sa tomuto rozhodnutiu podvolí alebo nie. V stávke pritom nie je málo. Bushov výber totiž môže mať výrazný vplyv na jeho znovuzvolenie do funkcie prezidenta v budúcoročných voľbách. Žiadna z ponúkaných alternatív nie je bez rizík.

Clá na oceľ do výšky 30 % (podľa produktu) zaviedol G. W. Bush v marci 2002, aby dal krízou postihnutému domácemu oceliarskemu priemyslu čas na reštrukturalizáciu v období, keď sa prudko zvyšoval dovoz zahraničných výrobkov. Krok okamžite vyvolal protestné reakcie Európskej únie, ktorá spoločne s Japonskom, Brazíliou, so Švajčiarskom a s ďalšími štátmi podala sťažnosť na WTO. Tá prvýkrát vyhlásila clá za nelegálne v júli tohto roka, Spojené štáty sa však odvolali. Po minulotýždňovom rozhodnutí už opravný prostriedok neexistuje. Americká vláda síce naďalej trvá na svojom názore, že opatrenia boli oprávnené, celé to však vyzerá skôr ako vojna o čas.

Európska únia mala zatiaľ na prípravu odvety dosť času a spravila to skutočne rafinovane. Ak sa USA nepodrobia verdiktu WTO, únia plánuje zaviesť odvetné clá v objeme 2,2 miliardy dolárov. Produkty pritom EÚ špeciálne vybrala tak, aby boli pre amerického prezidenta osobitne citlivé. Medzi výrobky, ktoré protiopatrenie postihne, patria napríklad citrusové plody, textil či motocykle Harley Davidson. Dotkne sa tak výrazne napríklad pestovateľov na Floride, kde sa posledné voľby skončili len tesne v prospech Busha a dokonca sa museli prepočítavať hlasy. Ak sa však budú produkty predávať v EÚ za vyššie ceny, zníži sa predaj, a teda aj príjmy farmárov a nasledujúce meranie síl sa môže skončiť úplne inak. Obmedzenia na dovoz textilných výrobkov do EÚ sa podobne môžu negatívne prejaviť na podpore Bushových republikánov na juhu USA.

Nespokojnosť však nepochádza len zo zahraničia. Dovozné clá totiž predražili oceľ aj pre amerických spracovateľov, napríklad automobilky. Napokon Bushovo rozhodnutie nemalo jednoznačnú podporu v USA ani v čase jeho zavádzania. Nepáčilo sa napríklad exministrovi financií Paulovi O'Neillovi, podľa ktorého mali ochranárske opatrenia poškodzovať americké záujmy.

Na druhej strane zrušenie ciel môže byť tiež pre prezidenta osudové z hľadiska (ne)znovuzvolenia. Už v čase, keď ich Bush zavádzal, hovorilo sa, že je to súčasť snahy získať podporu v oceliarskych štátoch ako Ohio, Pennsylvánia či Západná Virgínia. Ich hlas pritom bude dôležitý aj v budúcoročných voľbách a prípadný nárast nezamestnanosti veľa podpory republikánom nezíska. Pravdepodobne preto zatiaľ George W. Bush so svojím rozhodnutím váha.

Podobne premyslený spôsob odvety zvolila Európska únia už nedávno, keď za americké daňové úľavy, ktoré WTO tiež označila za ilegálne, zavedie clá na niektoré americké výrobky. Háčik je v tom, že to nebude jednorazový krok, ale tarify budú spočiatku 5-percentné, a potom sa každý mesiac, ak USA výhody nezrušia, budú zvyšovať o jeden dodatočný percentuálny bod.

Generálny tajomník WTO Supačai Paničpakdi však varoval, aby sa celý spor zbytočne nepolitizoval, lebo to poškodzuje integritu svetového obchodného systému. Paničpakdi však verí, že sa dosiahne zrelé rozhodnutie. „Som celkom presvedčený, že sú to vyspelí obchodní partneri, ktorí poznajú dôsledky obchodných protiopatrení, ktoré ubližujú ich vlastným záujmom,“ uviedol pre britské BBC Radio 4.

Ani pre Európu to však nemusí dopadnúť tak, ako by si priala. Ak sa Bush rozhodne verdiktu WTO podvoliť, EÚ môže sláviť víťazstvo. Ak sa však podpora oceliarskym spoločnostiam zachová aj naďalej, tak odvetné clá zaplatia okrem amerických producentov aj európski kupci textilu, pomarančov či milovníci Harley Davidson. Predstavitelia EÚ sú zatiaľ optimistickí a veria, že Spojené štáty clá na oceľ zrušia.

Určitým náznakom by mohla byť informácia amerického denníka Wall Street Journal, podľa ktorého americké oceliarske spoločnosti súhlasili so zrušením ciel pred pôvodným termínom v roku 2005. Nemalo by to byť však skôr ako na jeseň 2004, čo znamená, že USA by sa v takom prípade odvete asi nevyhli. Tlak na Spojené štáty zvyšujú aj ďalšie krajiny, napríklad Japonsko, ktoré tiež uvažujú o protiopatreniach. Okrem toho sa črtá aj nová obchodná vojna, tentoraz medzi USA a Čínou, keďže americká vláda chce obmedziť dovoz ázijského textilu. Čína už pohrozila odvetou.

Konečné rozhodnutie v prípade oceliarskych ciel by mal americký prezident oznámiť v najbližších dňoch.

Michal Mušák