Komu prospeje a komu uškodí

Akým spôsobom sa budú recyklovať plastové obaly z nápojov? Bude sa ďalej rozvíjať separovaný zber alebo začneme od apríla budúceho roka zálohovať a vykupovať opakovane nepoužiteľné plastové obaly z nápojov, ako to ukladá zákon č. 529/2002 Z. z.? Už od času prípravy tohto zákona sme svedkami nepochopenia medzi tými, ktorí by mali zákon vykonávať a ministerstvom, ktoré vykupovanie PET fliaš presadilo do legislatívy. Na strane ministra životného prostredia stojí v tejto otázke len Spoločnosť priateľov Zeme, zatiaľ čo obchodníkom a výrobcom nápojov drží stranu tak ministerstvo hospodárstva, ako aj ministerstvo pôdohospodárstva rovnako ako Slovenská obchodná a priemyselná komora, a to nie iba jej sekcia obchodu, ale ako informovali tento týždeň na odbornej tlačovej konferencii, aj sekcia životného prostredia. Čo ak sa nepodarí zvrátiť vývoj? „V takom prípade budú mať zisk len firmy, ktoré predávajú automaty a ktoré majú kapacity na spracovanie druhotných surovín,“ povedal pre Hd prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. „Ale ako to bude s označovaním obalov, to ani boh nevie,“ dodal. Ak minister životného prostredia podpíše novelu vyhlášky č. 732/2002 Z. z. v tom znení, ako je navrhovaná, budú musieť výrobcovia označovať ako návratné všetky fľaše s nápojmi vyrobené od 1. januára 2004, ale vykupovať by sa mali až od 1. apríla. Pre „šikovných“ je to šanca, ako nezaplatiť zálohu, ale inkasovať ju. „Rozporové konanie medzi ministerstvom hospodárstva a životného prostredia by mohlo problém vyriešiť,“ myslí si Konštiak. Predpovedá však, že v prípade, ak minister novelu vyhlášky podpíše, systém skolabuje tak, ako sa to stalo v Nemecku. Došlo k nemu v lete tohto roka, len pár mesiacov odvtedy, čo začali so zložitým systémom zálohovania nevratných obalov. Výsledkom bol nedostatok nápojov v predajniach uprostred najväčších horúčav. Musela zasiahnuť dokonca Európska komisia. Z hľadiska ohrozenia voľného pohybu tovaru protestovalo u nemeckej vlády osem krajín Európskej únie, ku ktorým sa pridala aj Česká republika. Nuž a pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, hrozí nám, že pri vykupovaní fliaš zaplatia naši obchodníci aj za tie fľaše, ktoré boli predané inde. Veď fľaše s kódom u nás požadovaným sa budú predávať aj inde. Čo je už druhý tip pre tých, čo by chceli zarobiť na úkor obchodníkov.

Cieľom je čisté životné prostredie a opätovné zhodnocovanie surovín. No pretože prístupy k zberu odpadov z obalov a ich recyklácii sú vo svete rôzne, mali by sme si vybrať to, čo najlepšie vyhovuje našim podmienkam.

Ako poukázal Adrián Ďurček, predseda Sekcie obchodu SOPK, dosiaľ nezodpovedanou je otázka, kde vlastne vzniká záloha. Nejde o analogický proces ako pri opakovane použiteľných fľašiach, v istej chvíli sa totiž obal stáva odpadom. Nevracia sa teda výrobcovi nápoja, ale subjektu, ktorý ho ďalej spracúva. Vzniká otázka, ako a kam sa vráti fľaša výrobcu, ktorého tovar sa v príslušnom obchode nepredáva - slovenský zákon je totiž založený na povinnosti vykúpiť každú fľašu. Na rozdiel od fungujúceho škandinávskeho modelu, ktorý je založený na povinnosti fľašu zálohovať. Tam nie všetky predajne, ktoré nápoje v PET obaloch predávajú, ich aj vykupujú. Vo Švédsku z 15-tisíc predajných miest sa plastové fľaše vykupujú v 4000 z nich, v Nórsku je 8-tisíc miest, kde možno zálohované PET fľaše vrátiť, pričom z nich iba v 4300 prípadoch ide o predajne potravín. Možno ich vrátiť napríklad aj v zberniach druhotných surovín, kde vám takisto vrátia zálohu zaplatenú pri nákupe. A to vďaka tomu, že sa zálohy odvádzajú recyklačnej spoločnosti, ktorá z týchto peňazí financuje zvoz vykúpených fliaš, ich triedenie a lisovanie. Špecifikom oboch škandinávskych modelov je výkup cez automaty - vo Švédsku stopercentne, v Nórsku asi na 85 %. Lenže: Ak by tento systém mal fungovať na Slovensku, zákazník by musel na každú fľašu doplatiť asi 5 Sk. Vypočítal to autor štúdie Projekt podpory logistiky separovaného zberu PET fliaš viceprezident Zväzu obchodu RNDr. Jozef Horváth. Tvrdí, že dôvodom sú cenové rozdiely predávaných nápojov a výška zálohy u nás a vo Švédsku, pričom cena príslušného technického vybavenia je rovnaká. Systém si jednoducho ročne vyžiada asi 1,5 mld. Sk! Lacnejšiu a schodnejšiu cestu ponúka rakúsky model separovaného zberu, ktorý účastníkom odbornej tlačovej konferencie predstavil technický riaditeľ spoločnosti ARA System Herman Koller. Zdôraznil, že od roku 1991, keď začínali, sa do roku 2001 znížilo množstvo obalového odpadu na skládkach (nie iba PET fliaš) na menej ako štvrtinu pôvodného množstva. Podarilo sa dosiahnuť, že deväť občanov z desiatich nielenže podporuje myšlienku separovaného zberu verbálne, ale ho aj doma aktívne triedi. „Kým Švédsku sa trojnásobne drahším systémom podarilo dosiahnuť 80-percentnú recykláciu PET obalov, my sme sa v dobrovoľnom systéme dostali na 75 percent, teda takmer toľko,“ pochválil rakúsky model.

Obchodníci upozorňujú na to, že zálohovanie PET fliaš, ktoré predstavujú len 2 percentá všetkých odpadov z obalov, by zároveň znamenalo koniec separovaného zberu vôbec. PET fľaše sú lukratívne na spracovanie a na rozdiel od iných druhotných surovín sa za ne dobre platí. Preto by sa mohlo stať, že obce by prestali mať záujem organizovať separovaný zber menej „výnosných“ odpadov. Ak by to naozaj dopadlo takto, bol by to nechcený bumerang.

Zuzana Krútka