Anatómia nezamestnanosti

Hrozí nám, že budeme len montážnou dielňou Európy

Priemysel vysiela poplašné signály: pracovné sily chýbajú. Presnejšie povedané, kvalifikované pracovné sily ochotné pracovať. Ak ide o dlhodobý trend, staneme sa čoskoro iba montážnou dielňou vyspelej Európy. Okrem priemyslu naopak postupne zavládol iný druh zdesenia. Dvadsaťštyriročná čerstvá lekárka Hana P. zohnala prácu až po päťdesiatich pokusoch, keď oslovila azda všetky nemocnice v našej republike. Našla ju až na východe, takmer štyristo kilometrov od domova, za sedem a pol tisícok hrubého, bez možnosti ubytovania. Z dvanástich bývalých spolužiakov mali podobné šťastie iba traja. Ostatní sa rozhodli hľadať prácu mimo svojho odboru alebo vycestovať do sveta. Ešte v roku 1996 sa v jednej z analýz ministerstva školstva píše, že vyrovnanie ponuky a dopytu v jednotlivých odboroch dosiahneme v priebehu dvoch-troch rokov. Pokiaľ prijmeme tézu, že cieľom školskej výchovy je vzdelávanie ako také, je dopyt skutočne uspokojovaný. V strednom školstve takmer úplne (až 60 % stredoškolákov má možnosť študovať maturitné odbory, pritom v roku 1989/1990 to bolo okolo 45 %). Vysokoškolákom sa však stane iba každý tretí záujemca. Ekonomika čaká, že školstvo jej pripraví kvalifikovanú pracovnú silu. Namiesto toho rezort ešte aj dnes produkuje dosť absolventov, o ktorých vedomosti prestáva byť záujem. Tisíckam mladých ľudí tak pripravuje trpké rozčarovanie v čase, keď citeľne chýbajú ľudia s technickým vzdelaním - remeselníci, technici, inžinieri. Kým ešte donedávna boli vnímaní skôr ako druhoradá profesia, dnes po nich podniky nenásytne naťahujú ruky, pretože je ich málo.

Čerství absolventi škôl sa dnes na celkovej nezamestnanosti podieľajú už približne 15 percentami a niektorí analytici vravia, že toto číslo môže ďalej rásť. Väčšina podnikov kritizuje pružnosť slovenského školstva. Praktici tvrdia, že sme neurobili reguláciu. Existuje mnoho škôl, ktorých absolventi iba rozširujú rady nezamestnaných. Treba priznať, že v začiatkoch transformácie do viacerých podnikov vstúpil

zahraničný partner

aj preto, že u nás bola vysokokvalifikovaná pracovná sila. Systém stredného odborného školstva bol koncepčne prepracovaný veľmi pragmaticky, stačilo urobiť malé korekcie. Ibaže mnohé dobré programy sme zavrhli a teraz si musíme klásť otázku, ako k tejto niekdajšej vysokej kvalifikácii prispievame dnes. Nejde iba o nedostatok technikov, treba sa nevyhnutne pýtať, napríklad, na akej úrovni je veda či aplikovaný výskum. Treba si uvedomiť, že počty a kvalita technikov v priemysle, ako odvekej kostre celej ekonomiky, rozhodnú o tom, či sa naše podniky v budúcnosti budú podieľať na medzinárodnom vývoji alebo sa stanú iba „montážnou dielňou“ zjednotenej Európy.

Prečo školstvo nedokáže pružne reagovať na potreby ekonomiky? Isto aj preto, že je už roky finančne podvyživené, ale predovšetkým preto, že stále rozhodoval názor, že trh to zariadi. Svedomie by si však mal spytovať aj sám priemysel, ktorý včas na možné problémy neupozorňoval. Nedávny prieskum trhu práce zreteľne dosvedčuje, že ochota ľudí prijať náročnejšiu, a neraz aj

menej platenú

prácu, stúpa úmerne výške nezamestnanosti v danom mieste. Kým v Bratislave, Nitre, Košiciach je stále problém zohnať pracovníkov i na pomerne lukratívne posty, o robotníckych už nehovoriac, Kysuce, Orava, Rimavská Sobota takéto problémy nemajú, tam však pracovné príležitosti poväčšine už nie sú, keďže podniky sú v likvidácii. Miera nezamestnanosti je u nás približne 14-percentná. Oneskorená reštrukturalizácia priemyslu spojená s likvidáciou neefektívnej výroby môže priniesť jej zvýšenie. Európska únia považuje nezamestnanosť za politický problém číslo jeden a aj súčasné členské štáty musia tento problémy riešiť. Nejde len o počet ľudí bez práce, ale aj o fakt, že súbežne sa šíria rôzne sociálno-patologické javy. Vývoj na trhu práce podstatne

ovplyvní vstup

zahraničného kapitálu. Za istých podmienok sú zahraničí investori ochotní tu investovať, namiesto distribúcie dovezeného tovaru plánujú začať výrobu a ponúknuť ľuďom novú prácu. Na postoch topmanažérov je situácia dnes už pomerne stabilizovaná. Oveľa horšie je to u stredného a nižšieho personálu - majstri v dielňach, prevádzkoví technici, robotníci. Aj to rozhodne o tom, aké výrobky, s akou pridanou hodnotou a akej kvality sa v SR budú vyrábať.

Eleonóra Bujačková