Za potraviny zaplatíme viac

Odhady nových cien sú zatiaľ orientačné, je to na uvážlivosti obchodu

Všetky informácie o možnom vývoji cien potravín v budúcom roku vychádzajú len z predpokladov, čo limituje ich presnosť a vierohodnosť. Podľa informácií zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) by producenti potrebovali až 15-percentný rast predajných cien, aby vydržali enormný tlak zdražovania všetkých vstupov. Napríklad Podnikateľský zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov SR kvantifikoval potreby svojich členov tak, že kilogram chleba by mal v budúcom roku zdražieť o 3 Sk, aby na to nedoplatili samotní pekári. V Česku chlieb zdražel v priemere o jednu korunu za kilogram a pečivo asi o 0,20 CZK, zatiaľ čo na Slovensku sú ceny takmer stabilné a chlieb sa predáva v priemere po 25 Sk/kg.

Ako nás informoval Stanislav Nemec z SPPK, nepriaznivo sa vyvíja dopyt po mäse a mäsových výrobkoch, najmä z bravčoviny. Viacerí spracovatelia preto znížili ceny, čo sa premietlo aj do poklesu nákupných cien jatočných ošípaných. Tie sa už v triede U2 ocitli pod hranicou 40 Sk/kg a v nasledujúcom týždni možno klesnú aj pod úroveň 38 Sk/kg. Pritom alternatívne kalkulácie výrobných nákladov, vypracované Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, prevyšujú sumu 44 Sk/kg. V priemere asi o 10 Sk/kg je lacnejšie aj výsekové

bravčové mäso

v obchodoch, ale odborníci napriek tomu vyslovujú obavy, že nízka kúpyschopnosť obyvateľstva znemožní výraznejšie oživenie jeho spotreby. Tá v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahne 80 kg na obyvateľa, hoci celkové údaje možno vzhľadom na rastúci podiel samozásobenia len odhadovať. Obchodný predaj sa asi najvýraznejšie oživí v dopredajoch, z ktorých však neprofituje prvovýroba ani spracovatelia. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá sa už viac rokov pohybuje v rozpätí 160 až 165 litrov na osobu a rok, radí Slovensko na jedno z posledných miest v Európe. Predajné ceny preto rastú len pomaly, aj keď spotrebiteľské ceny masla sa v poslednom období zvýšili až o 20 percent. Na príčine je nedostatok kvalitných krmovín pre dojnice, spôsobený tohtoročným extrémne suchým počasím. V jeho dôsledku klesol obsah tuku v dodávanom mlieku, ktorý predražuje výrobu masla. Celkovo možno v mliečnom segmente počítať s priemerným asi 5-percentným rastom maloobchodných cien, pričom - ako konštatoval predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč, veľmi dôležitá bude vzájomná súčinnosť prvovýroby, mliekarov a obchodu. Určité

obavy z prvých

štyroch mesiacov budúceho roka vzbudzujú nejasnosti okolo proexportných podpôr, ktorých meškanie skomplikovalo situáciu aj v tomto roku. Nie je žiadnym tajomstvom, že z nedávno schváleného presunu 150 mil. Sk z dotácií do Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry SR pohltí najväčšiu časť práve tento sektor. Pre mlieko a mliečne výrobky však bude viac ako pre ktorékoľvek iné platiť, že spotrebiteľské ceny jednoznačne určí trh. Mliekarne však v dôsledku poklesu svetových cien i nedostatočnej úrovne predajných cien na domácom trhu vlani medziročne zhoršili svoj hospodársky výsledok o 340 mil. Sk a stratové sú aj teraz. Keďže viac ako 70 percent mlieka sa u nás spracúva v kapacitách so zahraničnou kapitálovou účasťou, reálne možno predpokladať tlak majiteľov na znižovanie nákladov. Je však otázne, do akej miery to pocítia poľnohospodári, ktorí po vstupe do EÚ počítajú s dvoj- až so štvorkorunovým rastom nákupných cien. V rozpätí od 3 do 5 percent by na budúci rok mohli vzrásť ceny konzervárenských výrobkov, lenže aj v tomto prípade ide iba o hrubý predpoklad. Rozhodujúci bude vývoj dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktorý sa momentálne odhaduje len veľmi ťažko. Okrem iného aj preto, že niektoré konzervárne

uvažujú o zmene

výrobného programu s orientáciou na pružné prispôsobenie sa požiadavkám trhu. Slovo do bitky povie aj zahraničná konkurencia, ktorá sa už na Slovensku etablovala. Využila zložité obdobie transformácie tohto výrobného odboru, ktoré vyústilo do prechodného zastavenia alebo výrazného obmedzenia výroby v mnohých prevádzkach. Podľa S. Nemca relatívne štandardná by mohla byť situácia v cenovom vývoji vína, kde ani obchod nemá záujem zvyšovať súčasné relácie. Augustové zvýšenie spotrebnej dane spôsobilo zdraženie fľašky piva o 1,00 až 1,50 Sk, pričom pivovary avizujú pokles spotreby o 10 až 15 percent. V súčasnosti sa nedá predpovedať, či sa vláda opäť rozhodne k podobnému opatreniu aj v budúcom roku, lebo riziká plnenia príjmovej stránky štátneho rozpočtu asi nebudú menšie ako v súčasnosti. Minister financií Ivan Mikloš však nedávno vyhlásil, že za budúcoročný rozpočet berie plnú zodpovednosť (!). Ceny nealkoholických nápojov budú závisieť od ďalšieho

vývoja legislatívy

o obaloch a odpadoch, ale aj od vývoja situácie na trhu so sladidlami. Keďže po vstupe Slovenska do EÚ sa počíta s výraznejším rastom nákupných cien cukrovej repy (možno až o 40 percent), logicky by mala vzrásť aj maloobchodná cena cukru. Odhady v tomto smere sa rozchádzajú, ale po splnení základných predpokladov by sa rastový interval mohol pohybovať v rozpätí 10 až 20 percent, ba za určitých okolností aj viac. „Okrem zdraženia energií, pohonných látok a ďalších vstupov začne od nasledujúceho roka pôsobiť na spotrebiteľské ceny aj 5-percentné zvýšenie dane z pridanej hodnoty,“ uviedol predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku Ján Šimunek. „Na tento moment sme upozorňovali už v čase prijímania novely príslušného zákona, no neuspeli sme. Päť- až pätnásťpercentný rast cien potravín by bol nevyhnutný, ale veľmi dôležitá bude tiež reakcia obchodu,“ dodal. Z jeho strany už teraz prevláda snaha držať ceny čo najviac na uzde. Predseda COOP Jednota Slovensko Adrián Ďurček nedávno vyhlásil, že nevidí reálny dôvod na 10-percentné zdražovanie a všetky podobné predpovede

označil za „strašenie“

ľudí. Na druhej strane výrobcovia zväčša tvrdia, že o doterajšie tlmenie cenového rastu by sa mal práve obchod výraznejšie podeliť s ostatnými článkami výrobno-odbytového reťazca. Jeho 15- až 30-percentné marže považujú dodávatelia za príliš veľké, hoci obchodné siete tvrdia, že najmä na predaji základných potravín príliš neprofitujú a svoju ekonomiku zlepšujú na iných tovaroch. Práve táto skutočnosť sťažuje odhady budúceho cenového vývoja, hoci realisti určite počítajú s rastovou krivkou. Výdavky za potraviny nezodpovedajú na Slovensku európskym pomerom. Naši občania dajú za ich nákup podstatne väčší podiel zo svojich príjmov ako obyvatelia štátov EÚ a v budúcom roku sa „nožnice“ ešte viac otvoria. V tomto parametre sa nedá povedať, že slovenský spotrebiteľ vstúpi do Európy ako rovnocenný partner. Skôr naopak.

Andrej Pokojný