Štát prerobil 700 miliónov

Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane s opačným efektom

„Musíme, žiaľ, konštatovať, že po nadobudnutí účinnosti zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov od 1. augusta tohto roka, keď došlo k výraznému zvýšeniu sadzieb spotrebných daní z benzínu i motorovej nafty, patrí SR z pristupujúcich krajín do EÚ (mimo Maďarska), ale vrátane Rakúska, ku krajinám s najvyššou cenou pohonných látok. Dokonca cena nafty v súčasnosti už dosahuje úroveň ceny benzínu s nižším oktánovým číslom,“ zdôraznili vo svojom stanovisku zástupcovia Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu (SAPPO). Z celkového počtu evidovaných čerpacích staníc v SR jej členské organizácie prevádzkujú približne 62 %, čo je 552 čerpacích staníc. Podľa predsedu SAPPO Slavomíra Jankoviča objektívny vplyv na predajnú cenu pohonných látok má nielen cena ropy na svetových trhoch a vývoj slovenskej koruny oproti USD, ale práve aj sadzba spotrebnej dane. Jej zvýšenie od augusta bolo neúmerné, pretože predstavuje takmer 55 % z maloobchodnej ceny pohonných látok bez DPH a je najvyššie zo štátov V4 (ČR 44 %, Maďarsko 42 % a Poľsko 41 %). Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane sa výrazným spôsobom podpísalo pod zníženie celkovej spotreby pohonných látok na Slovensku. Navyše sa znížila konkurenčná schopnosť cien slovenských pohonných látok. A tak nečudo, že medzinárodní dopravcovia, ktorí cez územie Slovenska prechádzajú, tankujú pred hranicami SR. Z odhadov predstaviteľov SAPPO vyplýva, že zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov od augusta prinesie do štátneho rozpočtu navyše približne 1,5 mld. Sk. No výrazný pokles ich tržieb sa podpisuje pod skutočnosť, že do štátnej pokladnice príde o 2,2 mld. Sk menej ako signalizovali ich plány. A tak suma summarum štátny rozpočet bude chudobnejší o viac ako 700 mil. Sk. Veď čísla štatistík za prvých desať mesiacov tohto roka potvrdzujú napríklad len 2,93-percentný nárast maloobchodného predaja benzínov, hoci pôvodne očakávali 8- až 10-percentný nárast. Predstavitelia SAPPO opäť poukázali na problém tzv. dvorových čerpacích staníc. Tých je asi 15 až 20 % z celkového počtu 880 - 890 čerpacích staníc na Slovensku. Vznikli na dvoroch bývalých JRD, staníc ČSAD a podobne. No tým, že neinvestujú do rozvoja, nemajú odpisy, rešpektovanie environmentálnych zákonov z ich strany je stále otázne, sú zvýhodnené na trhu. Jednoducho, môžu ponúknuť lepšiu cenu.

Zdena Rabayová