SPORENIE Z NÚDZE

Peter Kasalovský

Až tretina slovenských domácností si nedokáže odkladať žiadne finančné prostriedky a rovnako nespláca žiadnu pôžičku. Dôvodom je, že všetky svoje mesačné príjmy minú na zabezpečenie bežných výdavkov. To je jeden z výsledkov aktuálnej štúdie GfK Slovakia. Dalo by sa povedať, že je to prekvapujúci výsledok. Podľa iných zdrojov by to mal byť dvojnásobok domácností. Takýto rozdiel by sa javil ako dramatický. Otázkou však je, aké sú to tie „bežné výdavky“, a najmä to, ako by vyzneli v porovnaní s výdavkami domácností v jednotlivých štátoch EÚ.

Podľa GfK druhá tretina domácností si môže dovoliť okrem tých bežných výdavkov aj odkladať peniaze. Bude to tá sporná tretina, ktorá si môže dovoliť redukovať bežné výdavky, aby si vytvárala finančnú rezervu. Tento predpoklad podporuje fakt, že až tri štvrtiny sporiteľov sporí pre prípad núdze. Poslednú tretinu domácností rozdelili autori štúdie GfK do dvoch kategórií. Prvá sa skladá z domácností, ktoré sú schopné sporiť a súčasne splácať nejakú pôžičku a druhú, početnejšiu skupinu, tvoria tie, ktoré síce nesporia, ale splácajú nejakú pôžičku.

Z hľadiska formy sporenia podľa zistení renomovanej agentúry majú prioritu najmä dva klasické bankové produkty, a to osobný účet a vkladná knižka, keď každý z nich využíva takmer polovica sporiteľov. Na bankové produkty sa však doťahuje stavebné sporenie s 30-percentným zastúpením. Veľavravným faktom je, že pätina domácností pravidelne obmedzuje mesačné výdavky práve pre rekonštrukciu bytu - domu, vybaveniu domácnosti, ale aj vzdelaniu. Ďalšou formou sporenia sú termínované vklady, kapitálové alebo investičné životné poistenie.

Je zrejmé, že v budúcom roku dôjde k zmenám, o ktoré sa o. i. postará drastické zvýšenie povinného zmluvného a vôbec havarijného poistenia motorových vozidiel, najmä z hľadiska majiteľov bežných typov, ako sú škodovky. Zvýšenie týchto poistných sadzieb a cenovej hladiny potravín, vodného a stočného, energie atď., ale aj spoplatnenie celého radu služieb, osobitne zdravotníckych, zlikviduje nemalú časť sporiteľov. Buď budú čerpať z nasporeného, alebo sa pokúsia o ďalšie zníženie nevyhnutných výdavkov na chod domácností až na hranicu únosnosti.

Pre letmom pohľade na výsledky štúdie GfK sa javí ako najzaujímavejší ten fakt, že z tých, ktorí môžu sporiť, až tri štvrtiny tak robia pre prípad núdze. Nie je len najzaujímavejší, ale aj vizitkou doterajších vládnych garnitúr. Po štrnástich rokoch od začiatku nového režimu je tretina občanov neschopná sporiť a z tej ďalšej až tri štvrtiny si odkladajú peniaze „pre prípad núdze“. V minulých dňoch si politici síce sypali popol na hlavu, keď sa vyjadrovali k výročiu Novembra ´89, ale ani jeden z nich nepovedal otvorene, že veci ekonomické sa dlhé roky neriešili ako prioritné.

Peter Kasalovský