KORUPCIU AJ ÚPLATKY OŽIVILA PRIVATIZÁCIA

Podľa štatistických prieskumov medzi oblasti, v ktorých najčastejšie dochádza k úplatkárstvu, patrí zdravotníctvo, školstvo, polícia, súdy a prokuratúra. Z analýzy rokov 1996 - 2002 vyplýva, že narástol počet kladných odpovedí na otázku o poskytnutí úplatku u respondentov z 30 na 75 percent. Spolu s tým rástol aj odhad celkových výdavkov domácností na úplatky poskytnuté za tieto služby z 1,8 mld. Sk (1996) na 3,35 mld. Sk v minulom roku. Slováci sú podľa prieskumov verejnej mienky rovnostári. Väčšinou by nám neprekážali vyššie dane pre bohatých ľudí. Povinné priznanie majetku pre tých, ktorí ho majú za viac ako desať miliónov, požaduje 84 percent respondentov. Pritom uplácanie a ekonomickú kriminalitu považuje za najvážnejšie riziko v ekonomike takmer 95 percent. V ľudovej predstave sa korupcia a ekonomická kriminalita stotožňujú s „čiernymi kufríkmi“ plnými peňazí. Oveľa častejšie sa prejavuje v chybách pri správe cudzieho majetku vedúcimi pracovníkmi, ktorí neriadia podnik s využitím elementárnych kontrolných nástrojov, ako je napríklad audit. Mnoho škandálov vyplynulo práve z toho, že zástupca štátu v akciových spoločnostiach sa nezaoberal uzávierkou. Viacerí experti aj zo zahraničia zdôrazňujú, že keby sa u nás efektívne využíval tento nástroj, polovica prípadov „tunelovania“ by neexistovala. Pritom vo svete je audit osvedčenou metódou, ktorá eliminuje nejasnosti v hospodárení firiem. Korupcia a úplatkárstvo, jedna z hlavných súčastí nelegálnej ekonomiky, našli v prípade Slovenska svoju oporu aj v privatizácii štátneho majetku, kde si právo rozhodovať o tom, kto a za akých podmienok získa viac či menej lukratívny podnik, opäť privlastnil veľmi malý okruh ľudí. Kým do roku 1989 sme uplácali najmä mäsiarov, zeleninárov alebo predajcov škodoviek, dnes je korupcia sústredená do iných základných sfér - napríklad pri tzv. správnej korupcii platíme za rýchle vydanie stavebného povolenia, vydanie atestu z katastra atď. Tento druh je podľa dostupných informácií pomerne rozšírený, ale z finančného hľadiska nie príliš náročný. Uplácanie je oveľa výraznejšie pri verejných zákazkách. Úradník rozhoduje síce technicky správne, ale vyberá iba medzi tými stavebnými firmami, ktoré zaplatili. A platia všetky, aby nevypadli zo súťaže. Táto forma korupcie má však ďalšie pokračovanie: generálny dodávateľ sa „lieči“ na subdodávateľoch, aby získal späť to, čo dal investorovi. Je zrejmé, že takéto počínanie je ťažko odhaliteľné, rovnako to platí pre skryté dohody pri rozdeľovaní trhu a pranie špinavých peňazí. Odborníci väčšinou zhodne tvrdia, že korupcia je ťažko zistiteľná a nikdy ju nebude možné celkom odstrániť. Tí, ktorí boli postihnutí, o nej verejne hovoria iba výnimočne. A to je pôda pre tzv. korupčnú mytológiu, ktorá môže samej korupcii pomáhať. Existujú signály, že slovenskí zamestnanci zahraničných firiem svojich šéfov žiadajú o peniaze na úplatky na Slovensku, pretože inak „to na východe nejde“. V tabuľke o miere korupcie v jednotlivých krajinách, ktorú vlani vypracovala Transparency International, sa na prvom mieste ako krajina takmer bez korupcie umiestnilo Fínsko. A práve v tejto krajine pre štátnych úradníkov neexistuje povinnosť majetkových priznaní. Slovenská vláda vyhlásila boj proti tieňovej ekonomike, chce bojovať proti klientelizmu a korupcii. Tie podľa odhadov štatistikov dosiahli vlani takmer 3 mld. Sk. Slovensko má v oblasti výskytu korupcie najhoršie postavenie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Korupcia a trestná činnosť, ktorá súvisí s korupciou, tak naďalej zostáva kritickým miestom hospodárskeho a demokratického vývoja na Slovensku. Situácia sa čiastočne zlepšila po spustení Národného programu boja proti korupcii. Zlepšením činnosti štátnej správy prišlo k poklesu korupcie v oblasti privatizácie a v bankovom sektore a čiastočný pokles sa zaznamenal na colných, daňových a živnostenských úradoch, ako aj úradoch práce a v miestnej štátnej správe. Asi 50 % podnikateľských subjektov má už zavedené alebo uvažuje zaviesť do pracovného poriadku etický kódex a protikorupčné opatrenia na potieranie rôznych foriem korupcie. Iba 12 % podnikateľských subjektov tieto nástroje odmieta. Súčasný stav boja proti korupcii si vyžaduje predovšetkým systémovú zmenu, tak na úrovni ministerstva vnútra, ako aj Generálnej prokuratúry SR a ministerstva spravodlivosti. Podmienkou je vybudovanie Úradu boja proti korupcii v nadväznosti na Úrad špeciálneho prokurátora a špeciálny súd v úzkej spolupráci s navrhovaným inštitútom agenta provokatéra, v čo najkratšom čase.

Eleonóra Bujačková