Tajomstvo paradoxu USA

Tvorcovia menovej politiky upokojujú finančné trhy

„Rast inflácie v budúcom roku je nepravdepodobný, a pokiaľ tá ostane na nízkej úrovni, americké kľúčové úrokové sadzby môžu takisto ostať nízke,“ povedal v piatok Gary Stern, prezident mineapoliskej pobočky Fedu. Podobné signály počas uplynulých dní vysielali viacerí z tvorcov americkej menovej politiky. Ich cieľovou skupinou pritom sú predovšetkým finančné trhy, kde sa v poslednom čase stupňuje nervozita a špekulácie kvôli ďalšiemu vývoju úrokových sadzieb.

Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorý určuje americkú menovú politiku, od augusta hlása svoj úmysel zachovať jej momentálne nastavenie dlhšiu dobu. Kľúčová úroková sadzba je v USA už od júna na úrovni jedného percenta, čo predstavuje 45-ročné maximum. Na finančných trhoch sa však začínajú šíriť špekulácie, že pomerne silný rast v poslednom období podnieti Fed na jej zvýšenie. Finančníci tak začínajú špekulovať o tom, čo znamená „dlhšiu dobu“ a termínované obchody už započítavajú prvé zvýšenie sadzieb v piatom až šiestom mesiaci budúceho roka.

Trhy totiž dosť s neistotou vnímajú nezvyčajný vývoj americkej ekonomiky. Tempo jej oživenia nepochybne mnohých prekvapilo. Hrubý domáci produkt USA vzrástol počas tretieho kvartálu o úctyhodných 7,2 %, pričom vzostup za celý rok odhadujú odborníci na úrovni štyroch percent. Pre trhy je však zarážajúci predovšetkým fakt, že USA pri takomto napredovaní vykazujú cenovú stabilitu a obavy sa skôr viažu k poklesu inflácie ako rastu takýchto tlakov.

Podľa prezidenta chicagskej pobočky Fedu Michaela Moskowa je celkom prirodzené, že takýto paradox podnecuje skeptické postoje, pretože ide o pomerne komplexný koncept. Moskow vysvetlil súčasný vývoj v polovici novembra vo Viedni. Dôvodom je podľa neho nesúlad medzi reálnym a potenciálnym výkonom, nazývaný output gap. Potenciálny výkon americkej ekonomiky odhadujú odborníci na rozpätie tri až tri a pol percenta. Recesia, ktorou krajina prešla v roku 2001 a mierne oživovanie spôsobili značné zaostávanie za takýmto trendom, čo viedlo k vytvoreniu output gapu. K tomu, aby sa hospodárstvo vrátilo do svojich optimálnych koľají, nestačí momentálny rast na úrovni 3 až 3,5 %. Ekonomika musí istý čas rásť nad svoj potenciál, aby dohnala zameškané a output gap sa minimalizoval. Podľa Moskowa by sa až v tejto fáze, a to za predpokladu, že ekonomika bude rásť minimálne na úrovni svojho potenciálu, mohli objaviť výraznejšie inflačné tlaky. Ale dokiaľ sa najväčšia ekonomika dostane na túto líniu, budú v rámci nej existovať prebytočné kapacity a tie budú znižovať inflačné tlaky. „Napriek tomu, že rast bol v poslednom štvrťroku výnimočne silný, stále sme pravdepodobne dosť ďaleko od pozorovania takých tlakov na pracovné a kapitálové zdroje, ktoré často signalizujú rast inflácie,“ tvrdí Moskow.

Hoci je zrejmé, že robustné tempo rastu z tretieho kvartála sa nebude veľakrát opakovať, ak vôbec ešte niekedy v blízkej budúcnosti, je značne pravdepodobné, že rast sa bude držať nad potenciálom ekonomiky. Oporou mu bude rastúca produkcia, ústretová menová politika, ako aj fiškálne stimuly. Treba však poznamenať, že mnohí ekonómi sa obávajú možnosti, že na vývoji v uplynulom kvartáli majú do značnej miery zásluhu daňové úľavy a spotreba, ktorá je hlavným ťahúňom amerického rastu, v budúcom roku ochabne.

Spomedzi všetkých predstaviteľov Fedu, ktorí reagovali na znepokojenie trhov ubezpečením, že očakávaná nízka miera inflácie v najbližšom roku výrazne obmedzuje pravdepodobnosť, že FOMC v krátkom čase pristúpi k zmenám v nastavení súčasnej menovej politiky, najväčšiu váhu mali zrejme slová Garyho Sterna. Ten bol v minulosti považovaný za jedného z tých tvorcom menovej politiky, ktorí kladú silný dôraz na riziká rastúcej inflácie. Stern pripustil, že sadzby nemusia nevyhnutne ostať na súčasnej úrovni, ale zároveň jedným dychom zdôraznil, že by mali ostať veľmi nízko v porovnaní s historickým priemerom.

Ľubica Martauzová