Dokonalá zamatová revolúcia

Gruzínsko čaká chaos, alebo cesta za demokraciou

Svet si mohol vychutnať ďalšiu revolúciu. Tentoraz v Gruzínsku. Nadšené prejavy, mávanie vlajkami a sľubovanie lepšej budúcnosti. A všetko v priamom prenose. Ľudia majú totiž zaužívanú predstavu, že každá revolúcia znamená niečo pozitívne. Stačí si spomenúť na Veľkú októbrovú...

Gruzínsko určite potrebovalo zmenu, niečo, čo ho posunie o krok dopredu k rozvinutým demokratickým krajinám. Najmä ak sa vezme do úvahy nepriaznivá hospodárska a sociálna situácia, ako aj rozsiahla korupcia a hrozba konfliktov so susednými štátmi.

Otázkou zostáva, či je to, čo sme mali možnosť vidieť na televíznych obrazovkách, skutočná revolúcia z vôle ľudu a pre ľud alebo len obyčajný prevrat, ktorý podporil nemenovaný veľký sused, či boj o lepšie miesto pri - ako sa ľudovo vraví - koryte.

Takýto názor vyjadril napríklad francúzsky denník Libération, ktorý napísal, že Kremeľ sa zo všetkých síl snažil, aby v Gruzínsku vládol zmätok, a kde mohol rozosieval svár, aby v rámci veľkolepého finále mohol veľkoryso upokojiť situáciu.

Švajčiarsky Le Temps konštatoval, že gruzínske udalosti boli až príliš dobre organizované. Samo odovzdanie moci bolo pravdepodobne výsledkom dohody vysokých predstaviteľov Ruska a Bieleho domu.

Nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung dokonca spochybnil demokratické presvedčenie gruzínskej opozície. Výzvy na útok na sídlo prezidenta nesvedčia o demokratickom prístupe. Opozíciu spájalo jediné - odpor voči exprezidentovi Eduardovi Ševardnadzemu.

A napokon rakúsky Die Presse upozornil, že k vzniku fungujúcej demokracie nestačí zvrhnúť diktátora, ale treba vykoreniť korupciu. Ďalším predpokladom demokracie je dodržiavanie zákonov. Skutočná revolúcia Gruzíncov ešte len čaká.

Samozrejme, že s ohľadom na strategickú pozíciu krajiny, ropu a ropovod, bude závisieť od veľmocí, aký manévrovací priestor ponúknu Gruzíncom. Nemožno zabudnúť ani na fakt, na ktorý upozornil bývalý československý federálny minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier, že len čo Ševardnadze odíde, hrozí krajine obrovský chaos.

Gruzínskemu exprezidentovi to však už môže byť jedno. Pragmaticky sa vzdal horúceho kresla a chystá sa (alebo už odišiel) do Nemecka, kde ho už čaká vila v kúpeľnom meste Baden-Badene. Problémy prenechal svojmu potenciálnemu nástupcovi - lídrovi (radikálnej) opozície Michailovi Saakašvilimu. Tento profesionál, ktorý vyštudoval v Spojených štátoch právo a má za sebou prax vo vláde ako minister spravodlivosti, má Gruzínsko priviesť do demokratického sveta. Teda pokiaľ sa niekomu nebude zdať nevhodný alebo pokiaľ sa nenájde niekto, komu sa zapáči jeho vyhriate miestečko na výslní.

RASTER

Ruský prezident Vladimir Putin včera kritizoval, že gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho prinútila rezignovať hrozba násilia od opozičných demonštrantov. „Existuje logické znepokojenie z toho, že odovzdanie moci v Gruzínsku sa uskutočnilo pod silným tlakom použitia sily,“ uviedol Putin v štátnej televízii. Podľa neho „tí, ktorí organizovali a nabádali na takéto akcie, musia prijať svoju zodpovednosť pred gruzínskym národom“.

Mladen Bosiočič