Dunaj môže napnúť ramená

Povodniam by pomohol predísť aj nový hlavný, paralelný tok rieky

„Vyslovujem presvedčenie, že bez existencie dnešného stavu s funkčným vodným dielom Gabčíkovo (na Dunaji) by sme nemohli hľadať optimálne riešenie vodného režimu pre inundáciu rieky. Bezmocne by sme sa pozerali na vyschnuté dunajské ramená, premeny lužného aj komerčného lesa a hlboko zaklesnuté hladiny podzemných vôd na hornej časti Žitného ostrova a Szigetközu so všetkými dôsledkami na poľnohospodársku výrobu.“ Tieto slová splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros Ing. Dominika Kocingera sú varovné a zároveň optimistické pre prírodu a technické možnosti Dunaja. Možno ich dokumentovať vývojom hladín podzemných vôd v oblasti Rusovce - Čunovo, kde bola práve pred rokom vyhlásená prírodná rezervácia Dunajské ostrovy. V odôvodnení jej vzniku sa o. i. uvádza, že keby sa boli od novembra 2000 opakovali v Dunaji tie prietoky, ktoré nasledovali po novembri 1978, potom by v roku 2012 (dvadsať rokov po prehradení rieky) bola priemerná hladina vody v Dunaji v profile Bratislava o 2,82 metra nižšia. Bez vodného diela Gabčíkovo by v roku 2012 predstavoval pokles hladín spodnej vody v oblasti obce Rusovce približne štyri metre. V súčasnosti, po desaťročných skúsenostiach a poznatkoch s prevádzkou vodného diela Gabčíkovo a osemročnom spoločnom slovensko - maďarskom monitorovaní vplyvov na prírodné prostredie, je vhodný čas nahradiť nerealizované zámery Bioprojektu tejto oblasti, ako aj nesplnené pôvodné zámery splnomocnencov oboch vlád a spoločného zmluvného projektu novým pohľadom a návrhmi na ochranu a zveľadenie prírodného prostredia.

V záujme upriamenia pozornosti na tieto otázky vydala v týchto dňoch Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros publikáciu o optimalizácii vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť - Sap z hľadiska prírodného prostredia. Ide o významný súbor prác pre prírodovednú komunitu, ktoré sú previazané s vodohospodárskymi otázkami. Kolektív autorov v nej definuje priority, medzi ktoré patrí aj prevedenie povodňových vĺn inundáciou tohto toku. Ako pre Hospodársky denník povedal splnomocnenec vlády Ing. D. Kocinger, vedeckú publikáciu vyhotovenú v slovenskom a anglickom jazyku ponúkne aj maďarským kolegom. To znamená, že v prípade akceptovania myšlienok mnohých našich odborníkov bude ich možné aplikovať i na maďarskej strane v záujme ochrany prírody a celej oblasti pred povodňami. O čo teda ide? Pri hodnotení viacerých scenárov optimalizácie vodného režimu naši odborníci navrhujú pre ďalšiu diskusiu variant tzv. nového eupotamálu. To znamená, že okrem terajšieho hlavného toku Dunaja by postupne vznikol nový hlavný tok (eupotamál) s využitím pôvodných, najväčších ramien rieky. Tým by vznikla ďalšia hlavná, paralelná vetva Dunaja. Naši experti dávajú prednosť komplexnému slovensko - maďarskému riešeniu, ktoré by obnovilo jednotný ekosystém v úseku niekoľkých desiatok kilometrov. Variantne je však možné zriadiť eupotamál iba na slovenskej strane rieky, teda na ľavej strane starého koryta.

Počas povodní by pôvodné koryto Dunaja prevzalo funkciu zvládnutia prietokov, ktoré by neprešli upraveným ramenným systémom a zaplaveným inundačným územím. Pri konkrétnej realizácii tohto možného projektu, ktorého realizácia by však trvala veľa rokov, sa odporúča urobiť v ramenách čo najmenej technických prác a ponechať vytvorenie nového hlavného toku prírode a prírodným procesom. Úpravy ramennej sústavy by preto mali byť nenásilné, nemali by sa vykonať veľké objemy zemných prác. Odborníci v štúdii zdôrazňujú, že netrvajú na doslovnom rešpektovaní všetkých svojich názorov. Navrhujú a predstavujú túto víziu, pričom k cieľu by sa dalo dospieť postupnými, trpezlivými a premyslenými krokmi. D. Kocinger v tejto súvislosti pripomína, že okrem kontaktov na úrovni monitorovania prírodného prostredia na oboch stranách Dunaja, neuskutočnili sa v tomto roku s Maďarskom žiadne rokovania, ktoré by posunuli vpred naplnenie verdiktu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Ten o. i. uznal právoplatnosť pôvodnej zmluvy z roku 1977, na základe ktorej vtedajšie Československo a Maďarsko začali s budovaním sústavy vodných diel na Dunaji. Náš splnomocnenec stále nemá na maďarskej strane svojho partnera. Túto situáciu „sme využili a veľmi vážne sa pripravujeme na rokovania o konečnom usporiadaní tejto časti starého koryta Dunaja a o tom, čo ovplyvňuje vodné dielo Gabčíkovo,“ povedal.

Vladimír Turanský