AKO ZMERAŤ BLAHOBYT, HDP NÁS ZAVÁDZA

Hrubý domáci produkt je už ako meradlo rozvoja ľudskej spoločnosti nedostatočný. Odráža totiž iba takú ekonomickú aktivitu, ktorá je spojená s finančnými tokmi. Snahou expertov OSN je vypracovať novú definíciu pokroku, ktorá nebude iba obyčajným vyratúvaním čísel, ale bude zohľadňovať aj vzdelanie, životné prostredie či prístup k informáciám. Po vlaňajšej Svetovej správe o rozvoji ľudstva zameranej na vzťah ekonomického rastu a chudoby prišla na rad spotreba. Svetový konzum sa od roku 1950 zvýšil šesťnásobne. Viac ľudí sa môže najesť a dopriať si lepšie bývanie, pribudli autá, spotrebiče. Záver štúdie OSN je však jednoznačný: úmera nie je priama, a pokiaľ sa súčasné trendy nezmenia, bude sa situácia drasticky zhoršovať. Expertná správa upozorňuje na veľkú nespravodlivosť v distribúcii svetovej spotreby. Na pokraji smrti hladom dnes živorí v rozvojových krajinách toľko ľudí, koľko ich v roku 1850 obývalo celú planétu, 20 percent ľudstva sa spotrebná explózia nijako netýka. Experti pripomínajú, že sociálna deprivácia rozhodne nie je problémom iba chudobných krajín. Na Západe je dnes 100 miliónov ľudí bez domova a 37 miliónov bez práce. Napríklad paradoxne najväčšiu chudobu (17 %) zaznamenávajú USA, kde sú celkové príjmy najvyššie. A tak sa čoraz častejšie ekonómovia zaoberajú tým, ako vlastne meriame blahobyt. Dostačujúcou kontrolkou, ktorá nám osvetľuje cestu vpred, je ešte stále hrubý domáci produkt. Čím ďalej tým viac sa však ukazuje, že je to falošný ukazovateľ pokroku.

Na minuloročnej medzinárodnej konferencii americká futurologička Hazel Hendersonová zdôraznila, že ľudia milujú jednoduché čísla. Preto víťazí HDP. Zrejme aj preto, alebo práve preto, že je to jednoduché rátanie: keď HDP stúpa, vládne všeobecné nadšenie, keď klesá, hovorí sa o katastrofe. Skutočnosť je však oveľa zložitejšia. Viacerí analytici už dnes upozorňujú, že celý model merania prosperity sa prežil a treba ho od základu zmeniť. Jeden z prvých ucelených pokusov podnikli ešte na začiatku deväťdesiatych rokov ekonómovia Herman Daly a John Cobb v spolupráci s New Economic Foundation. Výsledkom bol Index trvale udržateľného blahobytu - ISEW, ktorý sa používa dodnes a je základným hodnotiacim kritériom.

Na jednom seminári, ktorý organizovala SOPK, zaznel aj názor, že indikátory, ako je exportná bilancia, tempo rastu a nezamestnanosť, sú dnes už nepostačujúce. Pravdou je, že takto jednoducho sa totiž nedá ekonomický vývoj chápať. Podstatnejšie než makroekonomika je zdravie jednotlivých podnikov, fungovanie trhových mechanizmov, vynútiteľnosť práva, dôvera v obchodných vzťahoch, zodpovednosť bánk za poskytovanie úverov. Za posledných štrnásť rokov sme boli svedkami fiktívneho rastu. Hoci niektorí odborníci nás upokojovali, že všetko je v poriadku, že nás čaká stály rast a na pomoc si brali priemerné mzdy, v skutočnosti sme žili ďalej z podstaty, teda na dlh, pretože celým bohatstvom našej ekonomiky boli príjmy z privatizácie. Základom zdravého hospodárstva je mikrosféra, tá však u nás zostala takmer bez zmeny. A tak známkovanie jednotlivých krajín podľa hrubého domáceho produktu je dnes už nepresvedčivé. Aj záporné tempo jeho rastu môže byť za určitých okolností priaznivé, napríklad, keď podniky celkom reštrukturalizujú svoju výrobu a obracajú smer. Rovnako schodok obchodnej bilancie, pokiaľ by sme namiesto áut a chladničiek dovážali napríklad najnovšie technológie.

Eleonóra Bujačková