|
|||||||||||||||||
Streda 26.Novembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Návrat ,,polepšenej stranyDruhá šanca pre Chorvátske demokratické spoločenstvo Tudjmanovci sa vrátili. Trvalo im to skoro štyri roky, ale napokon sa to podarilo. Rozhodli o tom chorvátski voliči v nedeľňajších parlamentných voľbách. Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) teraz už môže rozmýšľať nad zložením novej koaličnej vlády a doviesť krajinu do Európskej únie. Ak nenastanú komplikácie. Prvá vyplýva už len zo samotného charakteru strany, ktorú založil nebohý chorvátsky prezident Franjo Tudjman. Jej súčasný predseda Ivo Sander síce tvrdí, že nie sme nacionalisti a odmietame takéto označovanie, ale možno veriť vlkovi, ktorý si odrazu navliekol baraní kožúšok? Možno len tak zabudnúť na minulosť sprevádzanú vojnou, škandálmi, diktátorskými spôsobmi vlády a pochybnou privatizáciou? HDZ vyhlasuje, že áno. Dokonca aj rakúsky Der Standard napísal, že HDZ už v Európe v nikom nevyvoláva strach a stala sa z nej konzervatívna strana európskeho štýlu. Treba však uviesť na správnu mieru, že Chorvátske demokratické spoločenstvo vyvolávalo problémy predovšetkým vo vlastnej krajine a v štátoch bývalej Juhoslávie a nie v iných častiach starého kontinentu. Jej cestu späť na vrchol moci umožnila predovšetkým nepriaznivá hospodárska situácia, rastúca nezamestnanosť (18,3 percenta), otázka vydania obľúbených generálov (veteránov z vojny v rokoch 1991 - 1995) Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu, ako aj nedoriešený konflikt so susedným Slovinskom o právach na rybolov v mori. S tým všetkým sa stredoľavá koalícia, vedená Sociálnodemokratickou stranou (SDP) premiéra Ivicu Račana, nedokázala vyrovnať, a tak ju čaká exil v opozícii. HDZ má šancu dokázať, že to so svojimi tvrdeniami myslí vážne. Napríklad o návrate srbských utečencov do Chorvátska. Najprv však musí zostaviť stabilnú vládu a obetovať hľadaného generála Anteho Gotovinu. (Ten je obvinený zo spáchania zločinov proti srbským civilistom v roku 1995 počas operácie Búrka.) Až potom sa môže vydať na pochod do Európskej únie. Mladen Bosiočič
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |