Zákon nemôže byť bedekerom

Prospeje elektronickému obchodu vydanie Bielej knihy?

Pri schvaľovaní spoločnej správy výborov k vládnemu náyrhu zákona o elektronickom obchode nebudú mať dnes členovia gestorského výboru - pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - ťažkú prácu. Pravda, po tom, čo sa IT komunita po prerokovaní zákona v prvom čítaní spojila a začala prichádzať s námietkami a výhradami smerujúcimi k odmietnutiu tohto zákona, to vyzeralo trochu ináč. Minulotýždňový okrúhly stôl, ktorý na tému zákona zorganizovala Slovenská asociácia pre elektronický obchod (SAEC), však pomohol vyjasniť si názory s ministerstvom hospodárstva, ktoré zákon predkladá. Aké teda boli námietky SAEC a ďalších podnikateľov a odborníkov z oblasti informačných technológií? Predseda SAEC Ing. Dušan Jakubéci namietal, že názov nezodpovedá obsahu. Implementuje totiž Smernicu Európskej komisie 31/2000 o informačných službách, nesie však názov „o elektronickom obchode“. D. Jakubéci sa domnieva, že poskytovanie informačných služieb je len jednou z podmnožín e-obchodu. Pripustil síce, že v jednom zákone nemusí byť všetko a niektoré veci je možné doplniť aj do jestvujúcej legislatívy, napriek tomu však spočiatku trval na tom, že ak nie je možná zmena názvu (a to vzhľadom na záväznosť legislatívneho plánu možné nie je), mal by gestorský výbor navrhnúť vrátenie zákona. Prof. RNDr. Daniel Olejár, PhD., zo Slovenskej informatickej spoločnosti poukazoval na to, že tento

zákon má pomôcť

informatizácii spoločnosti, teda premene tradičných činností do elektronickej podoby. Avšak okrem zákona potrebuje elektronický obchod aj normy a štandardy a potrebuje technológie či dostupné terminály. Podľa jeho mienky sa nič prevratné nestane, ak bude zákon prijatý: e-obchodu to síce neublíži, ale ani sa ním nevyriešia jeho základné problémy. Tézu o ilúzii, že prijatie zákona pohne elektronickým obchodom, vyslovil aj Ing. Peter Oravec, riaditeľ sekcie elektronického podpisu NBÚ. Informatikom najviac prekážalo, že obchod síce prebehne v elektronickej forme od objednávky po zaplatenie, avšak aby sa urobilo zadosť iným zákonom, je potrebné dokumenty vytlačiť a uschovávať. Či je to naozaj tak, je sporné - JUDr. Milan Orsáry z odboru legislatívy MH SR im predložil iný názor, s ktorým informatici nepolemizovali, keďže vychádzali predovšetkým z každodennej skúsenosti. Naše právo totiž nebazíruje na formálnych dokumentoch a prvoradé je hľadisko dokázateľnosti, nie platnosti. Podľa toho by mali byť právne relevantné aj dokumenty v elektronickej podobe. Ing. Juraj Sabaka z IT Asociácie Slovenska (ITAS) sa prihováral za to, aby sa

odstránili bariéry

e-obchodu, ktoré je možné identifikovať a aby bol zákon v parlamente prijatý. Pravda, s pripomienkou, že naozaj vieme zaručiť identitu e-dokumentov. A s otázkou: Čo s tou agendou, ktorú tento zákon nerieši? Kým Ing. Július Lintner z DITEC, a. s., presadzoval stiahnutie súčasného návrhu a pripomínal, že jestvuje aj smernica Európskej komisie o elektronických faktúrach, ktorú návrh nereflektuje, Ing. Radomír Rexa z UNICOM-u, s. r. o., Košice bol presne opačného názoru. Podľa neho zákon nezabrzdí rozvoj e-obchodu a nikomu neuškodí. Zároveň upozornil na to, že by sa mohla zopakovať história so zákonom o e-podpise, ktorý je natoľko prešpekulovaný a originálny, až je jeho terminológia nekompatibilná s obdobnými zákonmi prijatými v EÚ a stanovuje také striktné pravidlá na používanie e-podpisu, že je to pre praktický život zatiaľ nevyužiteľné. Najlepšiu otázku - v súlade so svojím poslaním spoločného spravodajcu - položil informatikom poslanec NR SR Ľubomír Vážny. Čo vlastne prospeje elektronickému obchodu? A tak nakoniec účastníci okrúhleho stola

začali hľadať

spôsob, ako sa posunúť ďalej. Pochopili, že zákon nemôže slúžiť ako bedeker a že niektoré veci, ktoré požadujú, závisia od iných ministerstiev (najmä financií a spravodlivosti) a musia byť doplnené do iných právnych noriem. Predstavitelia MH SR navrhli niekoľko malých zmien, ktoré však návrh zlepšujú. Ide o doplnenie ponuky tovarov a služieb prostredníctvom internetu, o spresnenie zmluvných vzťahov a o prepojenie tohto zákona so zákonom o elektronickom podpise a so súvisiacimi vyhláškami. Naďalej je však otázne, či samotný zákon môže rozprúdiť elektronický obchod. Skôr ide len o jednu z nevyhnutných podmienok, ku ktorej sa musí pridružiť celý rad iných impulzov. Ponuka ministerstva hospodárstva na sumarizáciu ďalších potrebných legislatívnych noriem, najmä v podobe novelizácií už jestvujúcich zákonov ako je Občiansky zákonník alebo zákon o daniach, by mohla byť ďalším krokom. Tento sumár, či už bude nazvaný podobne ako v Českej republike Biela kniha o e-obchode alebo hocijako ináč, by mal prinútiť vládu, aby sa problematikou zaoberala a aby zaviazala ďalšie rezorty pripraviť legislatívu, ktorá môže podporiť rozvoj elektronického obchodovania, či už medzi podnikateľskými subjektmi navzájom alebo medzi podnikateľom a koncovým zákazníkom.

Zuzana Krútka