MOTIVÁCIA FIRIEM TVORIŤ NOVÉ MIESTA

Nezamestnanosť na Slovensku v tomto roku rapídne klesala. Potvrdzujú to rovnako údaje z evidencie Národného úradu práce, ako aj z výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu SR, ktorý považuje za nezamestnané všetky osoby bez práce, ak si ju v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú, pričom môže ísť aj o dôchodcov. Podľa oboch zdrojov však môžeme rozdeliť nezamestnaných na dve veľké skupiny - tých, pre ktorých je to len prechodný stav a v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov si dokážu nájsť ďalšie uplatnenie, a tých, ktorí majú na trhu práce mizivé šance, takže sa z nich stávajú dlhodobo nezamestnaní (viac ako 12 mesiacov bez práce) alebo extrémne dlhodobo nezamestnaní (viac ako 24 mesiacov bez práce). Nemilým, aj keď pochopiteľným javom je to, že práve podiel dlhodobo a extrémne dlhodobo nezamestnaných sa zvyšuje. Porovnaním údajov možno tiež zistiť, že veľa dlhodobo nezamestnaných zostáva mimo evidencie, akoby už od štátu nečakali nijakú pomoc. Podľa Mikuláša Geru, analytického pracovníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, by mal dlhodobo nezamestnaným pomôcť nový zákon o službách zamestnanosti - až vstúpi do platnosti. V súčasnosti je ešte v podobe návrhu, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Predpokladá sa však, že by mal byť účinný už od 1. januára 2004. „Vychádza z filozofie motivácie zamestnávateľov formou

rôznych úľav,

aby vytvárali pracovné miesta aj pre ľudí, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu nájsť zamestnanie,“ hovorí M. Gera. Ministerstvo dnes pripravuje dva národné projekty podpory zamestnávania rôznych skupín znevýhodnených uchádzačov, ktoré budú spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu. Prvý vychádza zo zákona o službách zamestnanosti a mal by začať fungovať tiež od 1. januára. Rozpracúva podmienky, za akých budú môcť zamestnávatelia získať príspevky, ak budú vytvárať pracovné miesta. Tieto úľavy sa síce vzťahujú aj na zamestnanie iných uchádzačov o prácu (nový zákon zavádza tento staronový termín pre nezamestnaných), sú však vyššie v prípade tzv. znevýhodnených uchádzačov (teda aj dlhodobo nezamestnaní), v závislosti od toho, či sa pracovné miesto nachádza v chudobnom alebo bohatšom regióne. V prípade, že zamestnávateľ prispeje aj na vzdelanie a pracovnú prípravu, viac sú zvýhodnení malí a strední zamestnávatelia. Treba ešte spomenúť, že spomínaný návrh zákona mení oproti súčasnosti definíciu dlhodobo nezamestnaného. Doteraz sa definoval ako osoba, ktorá je

viac ako rok

v evidencii úradu práce, čím sa rozumela sústavná neprerušená evidencia. Od 1. 1. 2004 sa bude za dlhodobo nezamestnaného považovať človek, ktorý bude evidovaný rok z posledných 16 mesiacov a v prípade mladších ako 25 rokov už po tom, ako bude evidovaný viac ako pol roka za posledných osem mesiacov. Druhý projekt má vytvoriť priestor pre rôzne mimovládne a komunitné organizácie, aby organizovali činnosti pre dlhodobo nezamestnaných, aby si mohli „zaslúžiť“ aktivačný príspevok 1000 Sk na základe zákona o hmotnej núdzi. Pomôcť ľuďom vytlačeným na okraj trhu práce predovšetkým formou tréningov, motivačných kurzov a odstraňovaním sociálnych či regionálnych bariér by zasa mal Sektorový operačný program Ľudské zdroje.

Ako teda budú podporení zamestnávatelia vytvárajúci pracovné miesta pre znevýhodnených uchádzačov o prácu? Aj keď podľa návrhu zákona by mohli získať až 100 % z celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača počas 24 mesiacov, pravidlá na rok 2004 sú skromnejšie: V regióne, kde HDP na obyvateľa nedosahuje 75 % HDP na obyvateľa Európskej únie a kde je nezamestnanosť nižšia ako celoslovenský

priemer pri záväzku

zamestnávateľa, že bude znevýhodneného uchádzača zamestnávať nepretržite počas 12 mesiacov, to bude 80 % z 12-násobku celkovej ceny práce počas prvého roka a 40 % počas nasledujúceho roka. V Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci (HDP/1 obyv. je vyššie ako 75 % HDP/1 obyv. v EÚ) je to polovica, teda 40 % počas prvých 12 mesiacov a 20 % nasledujúcich 12 mesiacov. Ak sa však zamestnávateľ nezaviaže k nepretržitému zamestnávaniu znevýhodneného uchádzača, môže získať príspevok 40 % + 40 % v chudobnejšom regióne a 25 % + 25 % v už spomínaných bohatších okresoch. V okresoch s vyššou ako priemernou mierou nezamestnanosti môže zamestnávateľ získať 50 % + 50 %, a to aj v prípade, ak sa nezaviaže, že bude znevýhodneného uchádzača zamestnávať nepretržite počas určitého obdobia. Ak zamestnávateľ vloží prostriedky do vzdelávania a profesijnej prípravy uchádzača o zamestnanie, môže mu ich príslušný úrad

práce refundovať

až do výšky 90 % v prípade, že sa nachádza v regióne s nižším HDP na obyvateľa, ako je priemer EÚ, ide o všeobecné vzdelávanie a prípravu a ide o malého a stredného zamestnávateľa a o znevýhodneného uchádzača o prácu. Najnižšia refundácia nákladov 25 % je v prípade veľkého zamestnávateľa, ktorý financuje špecifické vzdelávanie a prípravu bežného uchádzača o zamestnanie v Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci.

Zuzana Krútka

Nezamestnanosť podľa NÚP a ŠÚ SR v r. 2003 v tis. osôb

Ukazovateľ 1. štvrťrok (ŠÚ SR) 2. štvrťrok (ŠÚ SR) k 31. 3. (NÚP) k 30. 6. (NÚP) k 30. 9. (NÚP)*

Počet 482,7 446,8 478,7 427,6 407,6

Miera nezamestnanosti v % 18,4 17,0 16,48 14,6 13,87

Nezamestnaní do 3 mes. 76,5 48,5 76,4 79,8 77,5

Nezamestnaní 3 - 6 mes. 42,5 48,6 85,6 49,8 53,9

Nezamestnaní 6 - 12 mes. 70,6 73,5 83,0 85,6 102,3

Nezamestnaní 1 - 2 roky 102,9 85,2 101,8 90,6 81,2

Nezamestnaní viac ako 2 roky 189,4 191,1 132,0 121,9 123,8

* Údaje ŠÚ SR za 3. štvrťrok zatiaľ nie sú k dispozícii

Zdroj: ŠÚ SR, NÚP