Ťažiť z tradície zbrojárstva

Do roku 1990 z celkovej strojárskej produkcie tvorila zbrojárska výroba niečo nad 60 %. Rozhodnutím federálnej vlády postupne dochádzalo k likvidácii tejto výroby a teda aj k strate tradičných zahraničných trhov, ktoré okamžite „obsadila“ konkurencia. Konverzia zbrojárskej výroby patrila a stále patrí k mimoriadne citlivým otázkam. Dnes sa naliehavo diskutuje o jej znovuoživení, prípadne hľadaní nového miesta z hľadiska svetového vývoja i celosvetového ťaženia silných nadnárodných zbrojárskych firiem. V uplynulých dňoch pripravila spoločnosť Infini Invest v spolupráci s rakúskym partnerom, so Zväzom strojárskeho priemyslu SR a Združením priemyselných zväzov SR odbornú diskusiu o využití tzv. offsetového programu. V kontexte na prípadnú spoluprácu SR s rozhodujúcimi hráčmi v zbrojárskej výrobe možno princíp offsetu vysvetliť nasledujúco: s mocnosťou podpíšeme kontrakt na modernizáciu armády. Žiadny náš minister financií si nemôže (a v najbližšom období ani nebude môcť) dovoliť prísť na podobné rokovanie s kufríkom a zaplatiť obchod „na drevo“. Druhá strana si k rokovaciemu stolu zasadne spolu s predstaviteľom silného koncernu. Ten v úlohe strategického investora investuje na Slovensku napríklad do strojárskej fabriky. S tým, že jej ziskami

budeme splácať

napríklad modernizáciu armády. V ideálnom prípade môže investícia smerovať do ZŤS, kde dokážeme takto následne vyrábať komponenty pre zbrojárskych obrov. Generálny sekretár Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Štefan Lednár vysvetľuje, že „offsetové programy sú ekonomické kompenzácie nákupu techniky, materiálu a služieb, hlavne na obranné a bezpečnostné účely. Tieto obchodné aktivity sú financované zo štátneho rozpočtu. Vzťahujú sa na nákupy od zahraničného dodávateľa alebo na zahraničné subdodávky pre tuzemských finančných dodávateľov. Musia vždy priniesť priemyselný prospech“. Sú teda zamerané hlavne na podporu exportu sofistikovaných výrobkov, podporovaných transferom technológií, vstupom priamych zahraničných investorov v kapitálovej podobe alebo budovaním spoločných podnikov. Offsetový program sú práce, ich získanie alebo iné náhradné príležitosti, ktoré zahraniční dodávatelia smerujú do SR v dôsledku prijatia objednávky na verejnú objednávku pre zariadenia (vrátane náhradných dielcov), materiál alebo služby na obranné a bezpečnostné účely. Inými slovami, je to

jediný spôsob,

ako do budúcnosti aspoň čiastočne ťažiť z tradície, ktorú na Slovensku mala výroba vojenskej techniky. Môžeme totiž vyrábať takto komponenty pre zbrojárske koncerny. Naplnenie offsetových programov plne korešponduje so slovami odborníkov, ktorí poznajú reálny stav technologického parku na Slovensku. Technológia našich strojárskych fabrík je prestarnutá. Treba ju modernizovať cestou kapitálového vstupu zahraničných investorov do tzv. hnedých parkov. Nemôžeme stavať len na tých, ktorí chcú vybudovať úplne novú fabriku na zelenej lúke. Prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Milan Cagala potvrdil, že slovenské strojárstvo má dnes ešte stále asi 30 percent voľných kapacít. Sú to tzv. hnedé parky, teda voľné haly, ktoré zostali, najmä v bývalých podnikoch ZŤS, po utlmení výroby vojenskej techniky. Západní manažéri však netaja, že sa hnedých parkov boja kvôli ekologickému zaťaženiu. Preto pre nich je podstatne racionálnejšie postaviť novú fabriku. Z ich pohľadu je to prirodzené. Naši národohospodári by sa však na problém mali pozerať vlastnou optikou a s ohľadom na

reálne potreby

reštrukturalizáciu priemyslu SR. Za všetky príklady spomeňme celosvetovo najväčšieho producenta mobilnej hydrauliky Sauer-Danfoss, ktorý pred tromi rokmi vstúpil a rozvíja úspešné projekty v časti bývalých výrobných priestorov Považských strojární a v ZŤS Dubnica nad Váhom. Vyrába tam hydraulické pohonné systémy a komponenty do mobilných pracovných strojov. Podľa jeho predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Ing. Miloša Krausa koncern od roku 1995 investoval na Slovensku vyše 2 mld. Sk. Zaradil sa tak k najväčším investorom v strojárstve SR. Napríklad v Dubnici nad Váhom od roku 2001 do roku 2003 investujú 6,4 mil. USD. V roku 2006 opustí fabriku okolo stotisíc hydraulických jednotiek, čo je päťnásobok súčasného stavu. Tržby by mali dosiahnuť okolo 31 mil. USD: ešte v roku 2001 to bolo 0,5 mld. Sk. V strednodobom strategickom pláne na roky 2002 až 2004 je asi 3,5 mil. USD vyčlenených na rozbehnuté výrobné programy. Ďalšie investície v objeme 11 mil. USD začínajú prúdiť do troch úplne nových projektov. V Dubnici nad Váhom pôjdu investície do produkcie, ktorou by mali obsadiť

nové trhy,

predovšetkým v Spojených štátoch, Európe a neskôr v Ázii. Aj ďalší príklad je presvedčivý. V spoločnosti Kinex zahraničný investor - firma INA - stavia a môže sa spoľahnúť na kvalitnú výrobu ložísk v Kysuckom Novom Meste a v Skalici. Tam sme licenciu na výrobu ihlových ložísk od firmy INA kúpili už v 80. rokoch. A čo je podstatné, dokázali sme túto časť ložiskovej výroby efektívne rozvinúť. Potvrdzuje to samotné rozhodnutie spoločnosti INA zo začiatku 90. rokov vstúpiť kapitálovo najskôr do Skalice, nosným projektom na rok 2002 bola výstavba závodu firmy INA Werk Schaeffler z Nemecka v Kysuckom Novom Meste. Investované 4 mld. Sk vytvárajú výrobnú kapacitu s cieľovým ročným obratom 4,5 mld. Sk pri zamestnanosti 1050 osôb. Toto strategické rozhodnutie stálo a stojí na kvalitnej výrobe, ktorej vysokú úroveň na báze licencie INA sme dokázali udržať a dokonca posunúť ďalej. „Žiaľ, dnes sa vo väčšine prípadov manažmenty strojárskych fabrík spoliehajú viac-menej len na

výsledky výskumu

a vývoja inde vo svete. Zužujeme manévrovací priestor pre náš mozgový a tvorivý potenciál len na problémy spojené s ťpresadenímŤ výsledkov svetovej vedy a techniky do nášho strojárskeho priemyslu.“ Objem strojárskej výroby na Slovensku predstavuje 190 mld. Sk. Z polovice ho tvorí výroba automobilov a komponentov pre automobilový priemysel. Za rok 2003 by to malo byť takmer 60 %. Automobilový priemysel sa stal náhradou za výrobu špeciálnej techniky, ktorá dominovala do roku 1989. Strojársky priemysel tvorí 28 % celkovej priemyselnej produkcie. Je najväčším exportérom, na svetových trhoch dokáže umiestniť viac ako 66 % produkcie. Generálny sekretár ZSP Jozef Nemcsics konštatuje, že po útlme strojárskej produkcie, ktorý nastal po roku 1990, sa toto odvetvie postupne opäť dostáva na trajektóriu pozitívneho vývoja. V roku 2002 predstavovali tržby 22,9 percenta celkovej priemyselnej produkcie. Oproti roku 2001 vzrástli o 12,7 % a dosiahli 224,6 mld. Sk. Strojársky

podiel na exporte

priemyslu SR vzrástol z 18,8 % v roku 1995 na 34,2 % v roku 2002. Ide o objem v hodnote 177,8 mld. Sk. Dynamiku vidieť na raste pridanej hodnoty: v ostatných rokoch stúpala tempom okolo 13 %. To má prirodzený následok na svetových trhoch. Nielen, že sa zlepšuje bilancia zahraničného obchodu SR, ale okrem automobilov je čoraz citeľnejším ťahúnom strojárstvo, hutníctvo, elektrotechnika a výroba gumy a plastov.

Jozef Kunik