Nehoria len ropné polia

Situácia v Iraku je napriek dočasným úspechom čoraz horšia

Americkým vojakom sa podarilo zadržať manželku a dcéru Izzata Ibrahima ad-Dúriho (popredného spolupracovníka irackého exprezidenta Saddáma Husajna) podozrivého z organizácie útokov na spojencov.

Naozaj veľkolepý úspech. Najmä ak hneď potom začal horieť hlavný ropovod pri dedine Šarka, spájajúci severoiracké ropné polia s najväčšou rafinériou v krajine. A centrom Bagdadu, kde sa nachádza americké veliteľstvo, otriasli mohutné explózie.

Spojeným štátom v Iraku doslova „horí pod zadkom“. Aj keď si to ešte stále nechcú priznať. Iní si už neberú servítky pred ústa a (niekedy aj so zadosťučinením) kritizujú množiace sa prejavy bezvládia a anarchie.

Podľa iránskeho ajatolláha Alí Chameneího sa Irak stal pre Američanov „bahnom“. „Spojené štáty prišli do Iraku v mene ľudských práv a boja proti zbraniam hromadného ničenia, ale vytvorili okolo Iračanov len zverák, do ktorého musia každodenne vkladať svoje prsty,“ uviedol.

Španielska ministerka zahraničných vecí Ana Palaciová označila život v Bagdade za horší než počas Husajnovej vlády. V Iraku existuje „veľmi vážny bezpečnostný problém“, vyhlásila Palaciová, zatiaľ čo jej šéf, premiér José María Aznar, pripustil, že spojenci urobili chyby, pretože adekvátne neposúdili „komplexnosť povojnovej intervencie“ v krajine.

Dokonca aj bývalý šéf dočasnej správy Iraku, americký generálporučík vo výslužbe Jay Garner, vyhlásil, že pri obsadzovaní Bagdadu sa prejavili výrazné nedostatky. Spojenci mali rýchlejšie konať vo veci zriadenia tamojšej vlády a umiestniť v krízovej oblasti viac vojakov. Dočasná správa zároveň vykonala „zlú prácu“ pri komunikácii s Iračanmi a „dôsledkom toho je, že ten, koho počúvajú, je al-Džazíra“.

Mimochodom, arabské televízne stanice sú už dávnejšie na „čiernej listine“ Washingtonu. Američania obvinili al-Džazíru, že sa vopred dohodla so vzbúrencami na nakrúcaní útokov na spojenecké sily. Ďalšej arabskej stanici al-Arábia prostredníctvom dočasnej vládnej rady zakázali pôsobiť v Iraku. Dôvodom je fakt, že televízia odvysielala záznam pripisovaný Saddámovi Husajnovi, v ktorom vyzýval svojich stúpencov na útoky proti okupačným silám.

Pritom, ako uviedol generálny riaditeľ BBC Greg Dyke, americké médiá nevyvážene pokrývajú konflikt v Iraku. „Mediálne organizácie by mali prinášať vyvážené spravodajstvo, nie bubnovať za jednu alebo druhú stranu. Hovoriť ľuďom to, čo chcú počuť, neznamená robiť pre nich žiadnu láskavosť. Nemusí byť síce pohodlné vystupovať proti vládam alebo verejnej mienke, je to však to, prečo sme tu,“

Aký je teda recept na krízovú situáciu? Bývalí fínsky prezident Martti Ahtisaari konštatoval, že Organizácia Spojených národov by mala na ochranu svojich zariadení v Iraku zamestnať jednotky, ktoré by boli impozantnejšie než radoví príslušníci mierových oddielov. „Len samotná prítomnosť napríklad francúzskych legionárov by spôsobila, že si to potenciálni útočníci dvakrát rozmyslia,“ povedal Ahtisaari.

Ide o jedno z možných riešení, ale zabráni naozaj prítomnosť „ostrých chlapíkov“ novým a novým útokom? Nebolo by radšej lepšie začať odznova a vrátiť Iračanom skutočnú moc nad krajinou? A hlavne už konečne priznať, že celé naplánovanie útoku, jeho dôvody a momentálna situácia sú fiaskom, ktoré si vyžaduje skutočnú spoluprácu a pomoc. „Zázračné odhalenie“ údajných kontaktov bývalého irackého diktátora s teroristickou organizáciou al-Káida možno na chvíľku upokojí svedomie, ale čo ďalej? Vojna pokračuje a stále nemá žiadneho víťaza.

Mladen Bosiočič